Časom môj obdiv zmizol.Stratil sa v plápolajúcich končekoch jej čarovných vlasov.Prekvitol v niečo iné,podobné priateľstvu.
Spoznal som ju lepšie pri nedeľných čajoch,ktoré som,mimochodom,podstupoval iba kvôli nej.
Chodila ľahučko,takmer poskakovala.Dalo by sa to nazvať cupitaním,no ona tomu dodávala akúsi jemnosť,takže to vyzeralo akoby pri každom kroku vzlietla.
Snažila sa stále uchovať sny v dózach.Čítala z dlaní a keď spala,tak len naoko,aby mohla načúvať šepotu vejúcich vlasov.
Aróma čaju presiakla nosnými dierkami a zbadal som jej v čom spočíva jej krása.Krehkosť.Bola takmer priesvitná.Čakal som len kým mi neujde pomedzi prsty.
Poznám ju už dlho.
Ale časom spriesvitnela.Čas ju zmenil.Zmizla v odraze na čajovej lyžičke.Tak ticho a tak ľahko ako sa stratila aj vôňa jej vlasov.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
nataly005
6. 2.febuára 2011 18:47
Napíš svoj komentár