"všetko tak rýchlo,
prakticky stíchlo,
keď prasa kýchlo,
v boku ma pichlo,
zákerné ticho..."

tiché argumenty,
čo skrývajú sa za slová,
čítajúce figmenty,
zabudli,
ktorá to vlastne bola.

onemeli v gramatickej nerovnosti,
z kornútkovej zmrzliny,
čírej ľudskej zákernosti,
upradiem si tíšiny.

fialovosť nemoty,
očarila kútiky,
gravitácia bez drahoty,
úzke detské prútiky.

Rozhovor v tichu
rozpútal pýchu...
fľaškovej nemoty,
a
ŠEPKANCE
skryli sa za slová,
do tenkej nahoty.

a pásik medzi tichom sa stenšoval...

.
(skrz)

prenikám
skáčem si z vlny na vlnu,
ladím a symfonicky zanikám,
v kalnosti a tichu.

už som mŕtva.

 Blog
Komentuj
 fotka
deficit  7. 10. 2010 16:16
kde ty na tie nápady chodíš?
 fotka
omeleta  8. 10. 2010 13:57
@deficit vieš koľko som toto písala?
 fotka
emulienkaa  9. 10. 2010 13:38
páči sa mi to tvoje skladanie slov, veľmi veľmi veľmi
 fotka
phantasia  26. 10. 2010 21:11
naozaj máš len 12 rokov?



waw.
Napíš svoj komentár