čokoládového tajomstva,
utkaného
z nezrelých detí.
Sypem ticho,(väčšinou z porcelánových dóz,
tých našich,
kvietkovaných
z Grécka)
až kým nevytvorí hrču klamstiev.
Tikot hodín zobudil bdiacu vážku.
Aby mohla zobudiť sedmokrásky.
Zachytávam šťastie
do plechoviek od kokakoly,
ale dávam pozor
aby som nestratila slasti.
Radšej pozatváram všetky dózy,mikrovlnky,parfémy a iné záležitosti.
Obmývam okraj šálky horúceho čaju.Celou samou seba.
Tancujem na ňom a vtieram sa jeho zaguľateným krivkám.Nemotorne ho zvádzam.
Spadla som do vnútra.Do tureckej kávy.
Tam načúvam rozhovory povrchných kávičkárov.
Ohovárajú a grgajú.
Zvyšky koláča vždy hodia do kávy.
Hrám v symfónii okolností.
čítam medzi riadkami.
Niekedy aj klamem.
Srieň pokryla všetky zmysly.
Ale ja aj tak vidím polopriesvitne.Do ostatných.
aj do kávičkárov,aj keď klamú,káva im chutí.
väčšinou s dvoma kockami cukru.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
6
@antifunebracka i wish ze by som znova mala tolko inspiracie takto pisat, vsetko zo mna vyprchalo, vsetko mi uz pride klise, sede.
Napíš svoj komentár
a vážkami zobudeným sedmokráskam dávam 5*