Toto nie je nejaký skurvený happy-endový film
Toto je mesto a ja kráčam ním.
Začíánam si uvedomovať večnosť
A bolestivú osudu presnosť.
Čo vás pošle na tú večnosť.
Zase raz si píšem tie svoje stavy,
myšlienkové spamy.
Akoby si seriál pozeral
A v ňom ten hlavný hrdina sa mestom prechádzal.
Retrospektíva sa prenmieta pred ním
a kamera uteká za ním.
Má ťa to pohltiť do deja,
máš si mylsieť, že tam ide o teba.
Základom je dobre expozíciu pripraviť,
aby sa divák vedel do nej vžiť.
Každý si tam nájde svoj živozný príbeh.
Ó nie..again.
Znova sa zas prvoplánová storka rozhráva.
Mám pocit,že som to ja.
Teraz nachádzam svoju cestu.
Kráčať budem vztriec ďalšiemu qestu.
Použijem pri tom drsný výraz,
ako ten typco v televízií,keď balil Cameron Diaz.
Už viem čo robiť chcem.
Budem si žiť svoj seriálový sen.
Každý deň začnem primitívnou zvučkou.
Soundtreckom pre život,
čo ne nemá hockto.
Keď auto zrazí ma, opäť ožijem.
Sám si zvuk i ľudí ukorigujem.
Keď budem potrebovať oddych,
pustím reklamu
..Kámo aký prepych..
Zomriem najepickejší ako viem.
Po tom, čo si užijem každý deň,
počkám si v posteli,
až ma niekto zastrelí.
Ešte príde CSI ku mne domov,
takto sa teraz žije s dobou.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár