A tak chytáš a chytáš, najskôr sa po nich načahuješ, potom ich necháš voľne padať na roztvorené dlane, ale nikdy nevydržia dlho.
Keď ti do dlane spadne jedna obzvlášť krásna, chceš ju rukami chytiť a poobzerať zo všetkých strán. Dotkneš sa jej druhou rukou, aby si ju zdvihol a.
Zmizne.
Vyparí sa a už jej niet.
Nadávaš si do bláznov a hovoríš, že už budeš opatrnejší. Že ju už nenecháš len tak sa vypariť.
Príde ďalšia zima, ďalšie vločky.
A ty len chytáš a chytáš. Snažíš sa lapiť niečo, čo lapené nikdy nemôže byť. Niečo, čo je a musí byť voľné.
Niečo, čoho krásu môžeš obdivovať aj inak než len vlastnením.
Ale ty sa nepoučíš nikdy.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ja som vločka, bola som..