Či sa mi páčili a či nie za chvíľku budú všetky stratené.
V básňach bol kus mojej boľavej duše.
Vždy, keď som jednu báseň napísal, zobrala so sebou aspoň trošku z toho zlého, čo bolo vo mne.
Oheň pri krbe hreje.
Pri ohni plačem a stále len spomínam.
Spomínam na všetko čo bolo.
Či už krásne chvíle alebo smutné.
Tie básne mi to všetko pripomenuli.
Je to ako denník, ktorý som si nikdy neviedol, ale predsa som všetko napísal.
Nevedomky som si viedol denník.
Všetky pocity, všetko okolo mňa bolo napísané,
spolu zviazané
a uložene v prachu na hornej polici.
Jedného dňa som prišiel na to, na čo ich tam mám?
Čítať sa mi to už určite nebude chcieť.
Nebudem si jatriť svoje rany.
Spálim to.
Tak tu teraz sedím pri ohni.
S vínom v ruke.
Na rýchlo si všímam nadpisy niektorých mojich diel.
Niektoré ani nadpisy nemali.
Už sa neviem dočkať kedy to všetko boľavé ľahne popolom.
Nech všetko ostane v mojom srdci a nie na papieri.
Nechcem už viac myslieť na to čo bolo, ale chcem, aby ma zaujímalo to čo bude.
Hádam sa mi to raz podarí na všetko zabudnúť a začať z novu.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
veľmi silné na pocity...a pekné myšlienky...
kritika: znovu som našla nejaké také vety, čo ma vyrušili z kontextu konkrétne: "Jedného dňa som prišiel na to, že na čo to mám?" ....presnejšie by som to slovo "že" tam vôbec nedávala vyznelo by to krajšie aspoň pre mňa...