Laska...to slovo je tak nadherne...kazdy tuzi lasku mat...lasku niekomu dat...spoznat aka je vlastne laska...
Laska...je tazka??krasna??uprimna??klamliva??vyprchajuca???.....ano to je to spravne slovo vyprchajuca...
newiem k comu ju prirovnat...mozno k tomu ze aj thak ako s mineralky bublinky vyprsia thak z nasich srdc raz laska odide...sice pride nova ale nikto newie kedy a aka...
chcela by som spoznat skutocnu lasku..thak strasne moc
niekto raz powedal ze laska ma kridla...ale problem je v tom ze laska s tymi kridlami lieta az privysoko nad zemou na to aby sme ju dociahli...a ked uz ju skutocne mame v naruci thak s nami vyleti do velkych vysin...thak ako sa howori...do siedmeho neba...
ale laska wie tie kridla aj stratit...niekedy nas znesie znova na zem a pristaneme bez bolesti a strat...ale niekedy nas pusti az z toho dalekeho siedemeho neba...tham strati kridla....ked vidi ze to nema vyznam...pusti nas dole a my letime a letime az kym nespadneme do tej krutej reality a s velkou bolestou a stratou toho co nam bolo najmilsie sa snazime postavit na vlastne nohy (uz bez kridel lasky) a zit dalej...
preto je laska niekedy naozaj kruta a prawe teraz sa tej lasky bojim...bojim sa ze fakt uz som ta stratila...ale sak raz to bude vsetko dobre....raz.....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
aduliatkodca
29. 8.augusta 2007 22:42
velmi pekne napisane a pravdivo, k laske patri aj sklamanie. A skutočná laska pride sama a necakane, ani sa nenazdas.
Napíš svoj komentár