Je obed. Ako šťastná rodina sme si všetci po 100 rokoch posadali spolu k jednému stolu. Nechápem načo toto divadlo. Ak by sa rozdávali Oscary za to, kto najlepšie zahrá pohodový nedelňajší obed ako šťastná rodina, Gálovci by určite vyhrali. Potom si uvedomím, že hrá rádio.
„Bola som len druhá ja to viem, z tvojho sveta odídem“ Začínam rozmýšlať nad textom pesničky. Vždy som bola druhá, bola som poistka, že ak sa rozíde s babou má s kým byť, kým nenájde ďalšiu.
Motáme sa stále dookola. Stále v tom istom kruhu.
Ja- On- Nejaká jeho nová babenka, ktorú zbalil a po mesiaci ju pošle kade ľahšie- Ja- Milý chlapec, pri ktorom chcem na neho zabudnúť- On- Ďalšia naivná slečna- Ešte jedno dievča-...
Stále verím, že sa niečo zmení. Že sa už nebudeme motať v žiadnom kruhu. Proste len Ja-On. No kúsok vo mne je stále realistom. Viem. Nezmení sa.
„Bola som len druhá tak sa maj, a šťastne na mňa zabúdaj.“ Končí sa pesnička a končím aj ja. Už nemienim byť druhá možnosť.

Nechápem načo som sa na tú sprostú pesničku sústreďovala. Neznášam Kristínu.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
smartboy  9. 2. 2013 20:22
Screenshot
2 
fotka
nixie123  9. 2. 2013 21:52
Deje sa mi presne to isté.. to, že sa motám v kruhu. Ja, On, Ona. :/
Napíš svoj komentár