Stále nemôžem uveriť. Nie, nemohla si zomrieť. Proste si len odišla preč, pretože tu si to už nezvládala. Stále nechápem prečo si odišla. Všetci sme ťa milovali, boli sme k tebe dobrý... Mala si všetko čo si chcela: zdravie, lásku, rodinu. A teraz? Si preč. Si ako stratená časť puzzle, ktorá chýba do zhotovenia celého obrázka. Chýbaš nám. Potrebujeme ťa. Bez teba už nie sme kompletní. Áno, tá chýbajúca časť sa dá nahradiť, dokresliť, ale nikdy to už nebude originál.
Dnes je to presne týždeň bez teba.
Vždy, keď vojdem do toho domu, pohltí ma pocit prázdna. Akoby v tom dome už nebol žiadny život, žiadna energia.
Ty si bola tá, ktorá dala život mojim dvom sesterniciam, kamarátkam, inšpiráciám. A teraz ty dostaneš krídla, a budeš sa na nás pozerať z hora, dávať na nás pozor.
Ja viem, v poslednom čase sme sa nevídali často, ale na minulosť nezabudnem. Pamätám si, ako si mi zvykla hovorievať: "Ale no Nikolka, neplač už toľko. Vzchop sa." No teraz nastal časť poslúchnuť ťa. Budem silná, sľubujem.

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
kundakuna  13. 1. 2013 15:23
Pekne napísané, len je to strašne smutné. :/
2 
fotka
sturmer  13. 1. 2013 15:35
"Ale no Nikolka, neplač už toľko. Vzchop sa."

aj to dokážeš?
3 
fotka
nattalie  13. 1. 2013 17:15
nikaa
4 
fotka
niikolka  13. 1. 2013 18:33
@kundakuna ďakujem.

@sturmer Áno, dokážem.

@natt bude fajn. raz. :/
Napíš svoj komentár