Je ráno. Bežný deň. Vstanem a až na pár základných potrieb, prvé, čo spravím je, že zapnem počítač. Teda konkrétne svoj notebook. Dostal som ho na 18. narodeniny, čiže ho ešte nemám dlho. Najväčšiu zásluhu na tom, že ten notebook mám, má môj otec. A je to vzácny dar, ktorý si naozaj veľmi vážim. Veď notebooky nepadajú len tak z neba.
Občas ma otec poprosí, či by naň mohol ísť a ja nemám dôvod nepožičať mu ho. Najprv ma dosť štval, lebo si ho nikdy nedával do nabíjačky, kvôli čomu sa mu vždy vybil a tým pádom aj zle vypol, čo nie je žiadna sranda. Ale teraz (pozor, prichádza pointa príbehu ) to už naozaj prehnal!
Vráťme sa späť na začiatok - je ráno, idem si zapnúť notebook... A ten je mastný. A nie len to! Je špinavý a sú na ňom omrvinky. „Už mu ho nikdy nepožičiam!“ povedal som si v duchu primerane naštvane. Bolo jasné, že za týmito drobnými „vylepšeniami“ stojí práve môj otec. Neostalo mi nič iné, ako očistiť ho. Našťastie zišlo všetko.
Keď som sa s ním potom o tom rozprával, tak ani netajil, že pri ňom jedol. Ak nie dokonca na ňom. Povedal: „Nevylučujem, že som na ňom jedol.“
Na čo som ja reagoval: „Už to prosím ťa nerob a buď opatrnejší,“ a on len odsúhlasil.
Okrem toho ešte dodal: „Krájal som na ňom slaninu.“
Na to som sa zmohol povedať len: „Aj som si myslel,“ aj keď v skutočnosti som radšej nechcel vedieť, či to myslel ten človek, s veľkým zmyslom pre humor, naozaj vážne.
Pokračovalo to tým, že sám seba pochválil za svoj prístup ku kritike a povedal, že si mám brať z neho príklad. Ale to je už o niečom inom...
Čo je to neopätovaná láska? Keď môj otec má rád môj notebook, ale môj notebook nemá rád môjho otca.
Toto bol len jeden z príkladov na stravovacie zvyky môjho otca. Ani nechcite vedieť, čo nájdete u nás doma, keď by ste si chceli dať horčicu. Alebo vlastne chcete - kúsok horčice a v nej kopec masti, kúsky klobás, slanín a hlavne chlebov. Naozaj mňam. Kto iný takto je?
Takto by som vedel písať o ňom dlho. Napríklad keď si trošku vypije, tak keď potom príde domov, zoberie si rožok, pobehuje s ním po byte a pomaličky ho (samozrejme s otvorenými ústami) je. Netrápi ho to, keď on ten byt nevysáva (väčšinou je to na mne, prípadne na bratovi). A čo on používa miesto tanierov, ktoré sú mu večne malé? Misky. Ale vždy čo najväčšie.
Stravovacie návyky môjho otca som zatiaľ takto popísal len dvom kamošom a obaja mi na to povedali: „Ja chcem spoznať tvojho otca “
Uznávam, je to veľmi zaujímavý človek.
Skutočný príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
1
bluepanter
17. 5.mája 2009 18:57
lol...to bolo dobré, to nie je vymyslené??? Akože tomu jedeniu sa nečudujem, ale čudujem sa tomu, že tak pekne si mu to vravel...mňa by trafil šľak a neovládal by som sa . Klobúk dolu pred tvojou trpezlivosťou
2
...pobavila ma predstava hladneho cloveka krajajuceho slaninu na notebooku
3
uf Jeden chalan povedal, že notebook je na intráku najlepšia podložka pod jedlo, ale krájať no vtipné
4
@bluepanter
Snažím sa s ním dobre vychádzať, preto som sa tak krotil...
@matiq182
No predstava pobaví, ale mňa to nepobavilo, keď mi to spravil
Snažím sa s ním dobre vychádzať, preto som sa tak krotil...
@matiq182
No predstava pobaví, ale mňa to nepobavilo, keď mi to spravil
5
ach jaaaj
ako o tom jedeni na notebooku si mi vravel,ale aj tak som dostala brutalny zachvat smiechu a musela som si dat pauzu v citani o tvojom otcovi a stale ho chcem spoznat! ptoste konieec
"nevylucujem,ze som na nom jedol...krajal som si na nom slaninu"
ze po kom si taky vtipny!! :
ako o tom jedeni na notebooku si mi vravel,ale aj tak som dostala brutalny zachvat smiechu a musela som si dat pauzu v citani o tvojom otcovi a stale ho chcem spoznat! ptoste konieec
"nevylucujem,ze som na nom jedol...krajal som si na nom slaninu"
ze po kom si taky vtipny!! :
Napíš svoj komentár