asi to bude znieť čudne, zase další blog o autobusoch, tak sa idem tváriť, že sa to stalo v ičke bričke električke.

v utorok večer sa trmácam domov autob.. ehm električkou, plnou uťahaných ľudí, obzerajúcich sa navzájom od hlavy po päty (hlavne nenápadne) a viditeľne znechutených, že tam musia byť. sadla som si do zadu, do rohu, nech mám prehľad o všetkom čo sa deje smiley:

a VTOM sa to stalo.

moje nosné kanáliky asi podráždil ten hygienicky čistý emhádečkový vzduch a.. kýchla som si. samozrejme, tak ako sa na slušné dievča dobrých mravov patrí. (etické okienko - vždy kýchajte s rukami na ústach.)

a človek vedľa mňa sediaci, tj spolusediaci, mi povedal nazdravie.

viete, naozaj ma to prekvapilo. príjemne. maličkosti, ktoré zlepšia náladu. toto sa mi ešte nestalo.

som zvyknutá každému, kto si kýchne odpovedať nazdravie/blesjú/átonsuet, ale ešte som nemala možnosť to praktizovať na niekom úplne neznámom. alebo možno aj hej, len si to nepametám

ono to, keby sa to stalo raz, ale....

dnes poobede sa trepem domov zo školy (z ktorej som zdrhla skôôôr ale to sem nepatrí), zase si sadnem na to isté miesto, dýcham ten istý hnusný vzduch a rozmýšľam nad tým, prečo sa moja, ako ju nazvať - doškolyspoluchodiaca dala späť dokopy s tým smradom, čo jej povedal, že by sa zriešil s inou (a vraj mal k tomu blízko).

a uprostred mojich svetoborných myšlienok moje telo nezvládlo nápor toľkej čistoty v okolí a zase som si kýchla. a zase mi človek sediaci na tom istom mieste, ako ten predošlý, poprial nazdravie..

v rozpätí ani nie jedného dňa, sediac na tom istom mieste mi dvaja úplne iní cudzí neznámi ľudia povedali nazdravie.

som potešená. a teraz naozaj.

povedzte, že to je čarom mojej osobnosti


(toto by vlastne ani nemal byť blog, len som sa chcela tak hlboko bážne zamyslieť nad úplnými možno rpe niekoho banálnosťami, ktoré ale ja cítim potrebu rozpitvávať.)


a teraz v rýchlosti na inú tému, nech to je oficiálne - predsavzatia do blízkej budúcnosti:
- začať sa učiť latinské názvy!!!
- docieliť, aby som prestala začínať byť chorá
- odvyknúť mamu, aby čítala nový čas
- nenápadne donútiť primu bé aby mi z vlastnej iniciatívy založili fan klub
- naučiť sa písať + naučiť sa písať krátke vtipné blogy s ohurujúcou pointou!
- zistiť, či sa nazdravie píše spolu alebo oddelene

lúčim sa s vami.

kýchajte a budťe ozdravovaní!

 Pseudoblog
Komentuj
 fotka
d170  7. 5. 2008 21:54
Držím place, s tými predsavziatami
 fotka
elwinko  7. 5. 2008 22:16
Skoré uzdravenie! ...a vidíš, aké maličkosti Ti zlepšia náladu...a píšeš dobre...

Na zdravie !
 fotka
mliecakkorova  7. 5. 2008 22:42
juchúúú posolstvo na záver!
 fotka
pawlo  8. 5. 2008 00:09
Život robia krajším maličkosti - je to zaujímavé že ešte pred pár rokmi by sme sa nad tým vôbec nepozastavili keby nám niekto povedal: nazdravie, Ďakujem, prosím a podobne....
 fotka
eliza707  8. 5. 2008 01:43
zlate ....potom informuj ci predsavzatia vysli
 fotka
bezruka100nozka  8. 5. 2008 13:33
strasne dobre sa to cital a ano, je to carom tvojej osobnosti
 fotka
dudri  9. 5. 2008 19:12
No vau, ja aj ked niekomu to na zdravie(takto sa to pise podla mna, dve slova) poviem, tak sa na mna len tak divne kukaju:/ Ale vacsinou mam MP3jec takze ich moc nepocujem

A na tom spisovateľovaní by si mala ooozaj popracovať
 fotka
forgiboy  11. 5. 2008 19:35
K tomuto sa rád vyjadrím. Tuším je to už aj dokázané, že keď človek žije "správne" /tým myslím po fyzickej, aj psychickej stránke/, vplýva na svoje okolie pozitívne, dokonca proťahuje ľudí okolo seba... Čiže je veľmi možné, že je to práve čarom tvojej osobnosti
 fotka
pedall  18. 5. 2008 21:16
Teda, tak už vidíš od nich záujem a nezbalíš ich? Veď rozhovor začali oni, mala si pokračovať



Tak čo už máš splnené z tých predsavzatí?



To s tou prímou B je ozaj teda hnusné



btw na zdravie sa píše oddelene
10 
 fotka
tunidlo  11. 8. 2008 04:15
Tss, základom je prílišný skepticizmus k ľuďom dnešnej doby a predpoklad, že sú svojim spôsobom príliš "zlí"



No ale čo je dôležitejšie ... Držím palce s odnaučením mamy čítať nový čas A ak sa ti táto navonok ťažko splniteľne javiaca sa úloha náhodou podarí tak mi potom daj tip, aby som aj ja vedel moju maminu odnaučiť pozeraniu reflexu, vecí zahŕňajúcich senzi senzus a samozrejme filmov od v niektorom zo skorších blogov spomínanej Kozakundy piíí... no veď vieš ...
11 
 fotka
joelina  16. 12. 2008 21:34
čítam si tvoje staré blogy, lebo by som sa mala učiť fyziku a TOTO všetko, úplne, je presne ten druh humoru aký mám rada. taký krátky a vlastný (hádam pochopíš) taký máš, rýchly, uletený cítim sa, ako keby som čítala nejaký zo svojich blogov
Napíš svoj komentár