desí ma, ako sa človek dokáže zmeniť. Najviac to, že za krátky čas. Lebo áno, je mi jasné, že ľudia sa menia, menia svoje názory, menia ľudí okolo seba, menia hudbu, štýl obliekania, vyjadrovanie, to všetko patrí k toku života a hlúposti... viem!

ale to, ako dokáže jeden človek ovplyvniť druhého, v priebehu týždňa zmeniť jeho základné tvrdenie na menej základné a menej tvrdé

ale úplne najviac to, že sa to stalo mne!

nemám rada, keď mi vyvracajú názory. Vezmem iný názor, väčšinou aj rešpektujem úplne opačný názor, niekedy sa správam ako hlúpa a stojím si za svojím, aj keď nemám pravdu, áno, som žena , ale keď niekto vezme moju úvahu a prevráti ju naruby a ešte mi škodoradostne pozerá do očí, a pritom to sú len jeho a môj názor v súboji
vtedy neznášam, keď ten môj prehrá

teda, neznášala som

nie, nespravil zo mňa hlúpu nemú beznázoru nasledujúcu ho hus

len to moje základné tvrdenie, ktoré mi pred mesiacom prevrátil naruby a ja som ho za to úprimne neznášala, v kútiku duše, sa pri našom včerajšom opätovnom rozhovore rozpadlo. Už nebolo základné. Už som na ňom tak netrvala.

už som si vedela predstaviť aj jeho verziu

zmenil ma. Neviem, či sa toho nebojím. Lebo ľudia odchádzajú, ľudia zrádzajú, ľudia sa menia. A keď sa na neho naviažem, opustí ma.

možno
možno nie
možno áno

neviem, a desí ma to

príliš ho ľúbim, aby som neverila v našu dlhú spoločnú budúcnosť, ale svojou (hlúpou a večnou) racionalitou si uvedomujem, že by som nemala

nemala by som sa do toho tak vrhať, nemala by som mu zaľúbene hľadieť do očí a nechať si meniť názory, aj keď to nie je taký dealmaker, len som si myslela, že mi názor nikdy nič nezmení

a on, za jeden rozhovor, to zvládol

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár