a keď je všetko dobre, podvedome čakáte, čo sa pokazí, a bojíte sa najmenšieho obláčika tak veľmi, že si to tým strachom pokazíte, celé to krásne obdobie.
ja som teraz v tom krásnom období, a nie je mi to jedno. Viem, že sa niečo pokazí, proste natoľko svet poznám, aby som si nenamýšľala že dokonalosť vydrží dlho. Hoci mám okolo seba ľudí, vďaka ktorým sa mi deň, ktorý začal mizerne, studeno a v hmle, zmeniť na krásny slnečný úsmevný deň. Ale mám aj ľudí, ktorí dokážu opak, a oveľa rýchlejšie. Asi by som ich mala obdivovať. (Alebo sa nimi nenechať ovplyvňovať, ale to je asi tak reálne akože mi Beatles, všetci štyria, zahrajú na 20te narodeniny.)
všetko to je o ľuďoch. A ľudia sú tam relatívni! Vždy som bola tak trochu naivná čo sa tohto týka, vždy v ľuďoch vidím to najlepšie. Mám ich rada za tak málo. Za jednu dobrú konverzáciu ich pokladám za skvelých kamarátov. Lenže oni takí nie sú, a aj keď to racionálne viem, zostávam naivná.
horšie bolo, keď mi najlepšia kamarátka povedala, že sa so mnou už nikdy nechce rozprávať, bez dôvodu, a uznávam, vtedy som trochu zatrpkla a hovorila som, že ľuďom už veriť nebudem. A teraz sme s tou najlepšou kamarátkou zase veľmi dobré kamarátky. Toľko k mojej naivite.
vždy budem v ľuďoch hľadať to dobré, aj keď mi dokážu kaziť dni, a niekedy trhajú srdce z hrude a takéto klišé veci. Tak to očividne chodí. A aj ja som asi už pár ľuďom ublížila. Dúfam. Nie preto, že chcem byť sviňa, lenže nechcem byť človek, čo si po sebe nechá skákať a vždy je milučký. To je fake.
ľudí potrebujem, môžem sa o nich oprieť, môžem im pomôcť ja, je to symbióza, je to niečo, bez čoho sa fungovať nedá. A preto som im vďačná, mojim láskam, a aj tým, čo ma strašne sklamali. Lebo formujú to, čím som dnes.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
maggiesimpson
23. 9.sept. 2011 19:51
som tiež naivná
2
ked som si čítal tento článok,často som sa tam videl,aj mňa sklamali ludia,aj ja som sklamal ludí...človeka viem mať strašne rád,ked vie byť otvorený a povie mi niečo o čom vie málo ludí,keď cíti že mi môže veriť,také rozhovory sú na nezaplatenie,som si vedomý že aj nebezpečné,lebo je tam risk že to ten druhý môže zneužiť...teraz som na tom tak,že ludom verím stále,ale viem si velmi rýchlo spraviť odstup,ked spravia jeden zlý krok,proste stále si už vytváram tú rezervu
3
@Vijja12 tento článok som písala pred dvoma rokmi. Zmenila som sa odvtedy. Zistila som, že nechcem, aby ma malik ľudia radi. Stačí mi pár kamarátov, s ktorými si môžem povedať skoro všetko.
A tú rezervu, ktorú si spomínal, používam skoro denne
A tú rezervu, ktorú si spomínal, používam skoro denne
Napíš svoj komentár