Teraz už len presvedčiť mozog, aby nad tým nepremýšľal.

Nepremýšľal nad tým, ako si sa na mňa vážne pozrel a povedal "Si super." a ja som sa usmiala, pretože viem, že si to myslel úprimne a len v dobrom.

Nepremýšľal nad tým, ako sme sa objali a ty si sa kúsoček odtiahol, mali sme tváre veľmi blízko, pozrela som ti na pery a potom do očí a ty si urobil to isté.

Nepremýšľal nad tým, ako som ti povedala, že mi budeš veľmi chýbať a nepozerala som sa pri tom na teba, lebo som nechcela, aby to znelo dramaticky.

Nepremýšľal nad tým, ako sme so smiechom spomínali na naše prvé stretnutie a nostalgicky na zopár ďalších a so smútkom nad ostatnými, lebo je mám ľúto, že to už nebude.

Nepremýšľal nad tým, že za pol roka sa toho veľmi veľa zmení a ktovie, kde budeme, a aj keď si povedal, že si ma nájdeš, neviem, či mám tomu veriť a hang on to it.

Nepremýšľal nad tým, že si ma objal aspoň päťkrát a nechceli sme to pekné intímne čaro prerušiť slovami, ale vedeli sme, že nemáme veľa času, tak sme sa rozprávali tak, s lícami opretými o seba, s privretými očami, blízko pri sebe, s ľútosťou aj s úsmevom.

Nepremýšľal nad tým, koľko vecí sme nestihli spraviť a koľko toho máme pred sebou, ale nemôžeme, lebo budeme ďaleko a nemôžeme, lebo...

Nepremýšľal nad tým, ako si mi dal darček a ako som ti dala darček ja, a ako som ti dala pusu na líce a ako dobre mi bolo, keď sme boli spolu len tú chvíľku vo dverách mojej izby.

Nepremýšľal nad tým, ako si mi pozrel do očí, povedal "Čoskoro...", usmial sa a odišiel.

 Vyznanie
Komentuj
Napíš svoj komentár