Ona milovala jeho.. on miloval ju... milovali sa navzájom... ona pre neho žila .. on pre ňu by aj zomrel. Ona by pre neho všetko dala. Všetko by urobila.. on cely svet by jej aj dal ,len aby bola šťastná... Ona ale šťastná by bola, keby s ňou trávil viac času.... on jej však dal len samotu.. ona veľmi trpela a trpí, preto píše tieto hlúpe slova.. v ktorých dúfa.. že sa jej láska už prestane túlať. A premýšľať nad tým že chce čas. A nad tým čo ma urobiť.. veď ona nič zle nespravila, sám jej to povedal. Možno si myslel, že ona nedokáže mat vážny vzťah.. ale ona to dokáže. A vie, že ak by sa vrátil ,dokáže všetko... pri ňom zistila čo je to skutočne žiť , čo je to skutočné šťastie a skočne milovať. Dovtedy kým ho nepoznala tento pocit nezažila.. nevedela ako ma sa správať.. či ako dospela alebo ako dieťa... miešala obe naraz.. a tým asi urobila chybu... Ma svoje chyby... ale snaží sa ich napraviť.. a byt taká akú by on chcel.. Ona sa veľmi snaží.. ale on to už nevidí.. alebo nechce vidieť... ona sa hra na silnú... on ani nevie že jej je kvôli nemu tak mizerne.. mysli si že je total v  pohode lebo sa pred nim snaží.. proste keď je s nim je jej úplne super... lebo ma pocit že sú zase spolu.. ale keď s nim neni...  tak stále spomína nato jak jej povedal že je koniec. A vtedy sa jej oči zavalia slzami.. toľko čo kvôli nemu každú noc preplače toľko nepreplakala kvôli nikomu.. žiadny jej za to nestal.. a ani on jej zato nestojí...ale ona to nevie a možno nechce pochopiť.. odpusti tomu kto jej ublížil ale nezabudne mu to nikdy... a on jej ubližuje stále.. ale ona mu odpúšťa a zabúda preto ju stále drží ta láska ktorú k nemu cítila a cíti... lenže čím ďalej tým viac on chce čas...a čím ďalej tým viac ona ho prestáva brať vážne a snaží sa zabúdať... Aj keď vie, že na neho nezabudne pretože , on jej dával dôvod na pravé žitie, on bol dôvod prečo jej srdce malo zase chuť žiť, a búchalo iba pre neho. Pre iného bolo zamknuté ,ale pre neho však bolo odomknuté. On ani nevie ,že ona sa každý deň díva z okna kedy príde z prace domov.. vôbec to netuší . Každé ráno keď ide do školy si nájde tých 5minut aby pozrela z okna či tam jeho auto stoji.. vždy dúfa že ho ráno uvidí, aby mala krásny cely deň v skole.. ale nikdy ho žiaľ nevidí a každý deň je v skole pre ňu tým najhorším... pretože v nej nemá žiadnych priateľov .. nemá tam nikoho kto by ju objal a povedal neboj bude to v poriadku... vlastne ani doma jej nikto takto nepovie.. mama jej iba povie že si on z nej robil iba srandu že vlastne každý ju nechal kvôli jej detskej povahe... nahovára jej samé hlúposti.. a ona im potom začne veriť... a to je tiež pekne na hovno.. otec?? Asi by bola najradšej keby ho nemala.. pretože po nej v poslednej dobe dokáže iba kričať... Ale všetky tieto veci zvládala kým bola s nim s tým jej jediným.. lenže on ju opustil a ona každý deň pre tieto veci trpí.. no najmä pre neho... bez neho nevie kráčať.. hľadá pevný breh.. no žiaľ nenachádza ho.. bez neho je už iba troska. Ktorá sa vykašľala na svojich priateľov... nie na všetkých ,ale na niektorých, ktorý pre ňu v minulosti znamenali veľa...nech aby ju videli trpieť....Pretvaruje sa, aká vlastne je. Nie však preto, že by svojim známym neverila, ani preto, že by nechcela, aby ju poznali. To len preto, že ani ona sama nevie, aká vlastne je, kým vlastne je. Čo vlastne je, keď je bez neho. Jednoducho nevie nájsť samu seba... niečo jej chyba, chyba jej on... ten ktorého jej srdce miluje a pre ktorého stále bije... Kedykoľvek sa obijmu a dotknú sa, objaví sa ten pocit. A kedykoľvek sa pobozkajú, prisahala by, že by dokázala lietať. On necíti ako jej srdce rýchlo bije? Chce aby to takto bolo naveky , potrebuje ho vedľa seba ... pretože po všetko čo teraz napísala vlastne zistila ako veľmi ho stále miluje.....

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár