Terapia

O týždeň mám ďalšie sedenie. Moja terapia momentálne zahŕňa víno, cigarety a moju mačku. Snažím sa nefiltrovať si svoj hnev pomocou agresívneho nepríčetného sexu, ale občas je to ťažké. Začal týždeň číslo 3 abstinencie. V sobotu sa máme stretnúť a dopadnúť to môže všelijak. Už som sa vzdala myšlienky, že odolám. Vzdala som sa myšlienky, že ja som pánom svojho konania. Je tak veľmi jednoduché a príjemné podľahnúť mu. Pri tom, čo robíme sa cítim byť nažive. Jeden z mála momentov btw. Zas som prešla na Lanu. Už sú to celé mesiace, čo som ju nepočúvala. 

Aby som uviedla na správnu mieru. Bol mi diagnostikovaný Aspergerov syndróm. Ten bohužiaľ ide ruka v ruke s problémami týkajúcimi sa medziľudských interakcií a tiež s neschopnosťou spracovávať emócie. Ja cítim, cítim veľa vecí, len proste nejako neviem čo s tým. A tak sa to hromadí a hromadí až explodujem. Tým ako neviem niekedy ako komunikovať s ľuďmi resp im nechcem povedať čo sa deje (lebo niekedy neviem ako sa cítim), tak som sa naučila rokmi, že fyzicky mi to ide omnoho lepšie. Neviem povedať, keď sa niekomu páčim až kým neurobí očividný krok. Je jednoduchšie s niekým spať ako s ním hovoriť. Ja viem, že si budete myslieť, že som úplne psycho, ale tak to mám. 

Bolo mi niekde ubraté, ale zas mi bolo pridané, čo sa týka intelektu. 

Vravím si však, že 10 bodov IQ by som kľudne vymenila za schopnosť čítať ľudí o trochu lepšie. Za to, že by som možno vedela, čo sa odohráva, kto hrá nejaké divné hry, ktorým ja nikdy neporozumiem.

To, že viem, čo je za tým, je oslobodzujúce.....to, že viem, že sa to nikdy "nevylieči" je skľúčujúce a občas mi to prináša pocity úzkosti.

To, že nikdy nebudem "normálna".

B

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu