... päť sekúnd nevenujem vreckovkám pozornosť...
Pohliadnem späť na balíček a-! Balíčka nikde! Sánka mi bezmocne padá takmer na osudné miesto. Obzerám sa- v rukách nie sú, za doskami nie sú, pred nimi ani pod nimi, na zemi tiež nič, prisediaci sa ani nepohol. "Škriatkovia!" vykríkam v duchu a naďalej sa obzerám.
Vreckovky sa nevrátili. Už nikdy. Určite nie onen balíček. A ja viem, že mi ho vzali autobusoví škriatkovia. Rýchli, nenábadní, prefíkaní a... postele postrádajúci. Nuž, vyslali jedného, tam, z pelecha nad kolesom, do akcie- zožeň niečo na spanie, inak ti uši ošmirgľujeme!
Nepochybujem, že pod takou hrozbou by ste sa aj vy vybrali riskovať život medzi tých obrovských čudných ľudí.
Misia sa mu podarila, škriatkovia majú na čom spať- nemožno spochybniť, že si vyrobili chutné matrace- a ja som ostala úplne vedľa a opäť som si potvrdila, že tými nohami musia mixľovať rýchlejšie než Tom a Jerry. Tak rýchlo, že z toho jeden obývajný človekoid ostane celkom vykoľajený.
Teraz už sa tam voľakde len s volantovými vílami uchechtávajú...
(Mimochodom, jedného dňa sa tu objaví aj niečo... zmysluplnejšie? Nie že by tomuto zmysel chýbal...)
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
radulik7
6. 3.marca 2010 18:30
pekne si rozvinula obycajne zmiznutie vreckoviek =D=D=D
4
Mám podozrenie, že v jedálniach kradnú hrncoví škriatkovia požívateľnosť z jedál.
5
v tom maju v skutocnosti prsty pandy od vedla, uz ich nudi zoo strava, chodia hladat nieco exotickejsie
Napíš svoj komentár