Vyzerá tak … pokojne. Ležím v posteli veľkosti „tých, čo sa majú radi“ - ani dvojitej manželskej, ani deväťdesiat na dvesto. Vedľa nej. Ešte spí, ja sa budievam skôr ako iní ľudia. Je len niečo okolo piatej. Ležím na boku, hlavou si na zohnutom predlaktí.

Zoznámili sme sa v bare, nič originálne. V ten večer vyzerala vyplašene, ale odhodlane zároveň. Už prvú noc sme spolu skončili ... v posteli. Veľmi mi zachutila. Keď sa zamyslím, tá chuť ju charakterizovala celú. Ako mandle v morskej soli a mede. Niektoré majú nechutne kyslý pot - ona mala slaný, aj slano voňajúci, zmiešaný s niečím suchým, stabilným, teplým, voňajúcim, ale bez vône ako takej. Iba dojem. Medové mala okrem vlasov aj kútiky úst, vždy pri priložení mojich pier a jazyka. S radosťou jej kútiky vkladám medzi svoje pery, oblížem, natiahnem, vsajem.

Teraz sa prehodila na brucho s tvárou ku mne. O chvíľu sa jej vlasy skĺznu do tváre. Teším sa na ten moment. Aj tie majú studeno slaný svetlý odtieň. Keď však skúmam bližšie, a na svetle, v ktorom je človeka možné vidieť až po pár spoločných večeroch, nenápadný med, nenápadná vrúcnosť. Práve jej pomaly skĺzol hladký pramienok do tváre po hladkom pramienku za uchom. Myslím, že si málokto predo mnou všimol, okrem jej spacieho úboru (spáva iba v jednom kuse šatstva - v maľovanej bavlnenej tričkokošeli siahajúcej jej do tretiny stehien), iný spací zvyk. Keď ju niečo trápi, keď sa potrebuje sa upokojiť a cítiť domov, zaspáva na bruchu tak, že si pod telo podloží ruku. Predlaktie vedie cez priehlbinu útleho tela medzi posledným párom rebier a bedrovou kosťou a dlaň s prstami si prikladá na nahý rozkrok. Drží tam samu seba, uvoľní sa a zaspí.

Teraz sa prevalila zase na chrbát. Najradšej z jej výzorov mám ten práve zobudený. Okrem všetkého ostatného sa jej viac prekrví tvár. Oproti vybehanému výzoru cez deň je vtedy mierne opuchnutá. Poctivo rozdelená krv zvýrazňuje tvar jej očí, majú plastickejšie kontúry a navyše sú neprebrato o niečo viac privreté. Vlasy majú vtedy svoju vôľu, usporiadané úplne inak ako počas dňa. Keď jej k tomu zrelaxovane napuchnú aj pery, neviem to vydržať. A práve som nevydržala znova.

Vyhrnutú tričkokošeľu som podliezla rukou, pohladila ju po strede hrude a potom po prsiach. Mám rada keď spí takto naklonená predsa len na jednu stranu viac – pravé sa jej tlači viac do stredu a ľavé od neho ďalej. Pôsobia živo. Predotýkavam ju k prebudeniu. Myslím si odvždy, že ľudské telá sú na milovania pripravené najviac v rána.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár