Nech dážď zo mna zmyje
tie pocity, tie zmije.
Myšlienky, tie ostre šípy.
Letia jeden cez druhý aby som nezasiahla cieľ.

Oslepnem a už neuvidím ani záblesk tvojej tváre,
krásu svetla v tvojej žiare.
Tie oči, v ktorých sila draka sa skrýva,
tie oblaky, pod ktorými v slzách naše bozky Boh umýva.

Svojím srdcom sa odtrhnem od Teba
a moja, časť vykrváca.
Bolo mi toto treba?
Nechať, nech duša stráca sa?

Prečo nám dal Boh možnosť,
prečo som preliala toľko sĺz.
Prečo stále mlčím o tom všetkom,
prečo som len sama sebe svedkom.

 Blog
Komentuj
 fotka
ameliepoulain  19. 8. 2011 23:46
janul....
Napíš svoj komentár