so srdcom kamenným vo svete stratený...
V očiach má smrť, z duše len prach,
vždy keď sa zjaví, rozsieva strach...
Vzbudzuje bolesť, nie je len tichý divák,
z jedného pohľadu tuhne krv v žilách...
Je to len naoko, v skutočnosti hynie,
nikto mu nerozumie, jeho čas plynie...
Svet ho zatratil, odsúdil na popravu,
nevie sa brániť, radšej skloní hlavu...
Tichý duch temnoty, posol zúfalstva,
nikdy sa nedočká svojho víťazstva...
Blúdi a hľadá, čo nikto nájsť nevie,
nie šťastie, nie lásku, ale len pochopenie...
To, čo prežíva nechápe nikto,
chce radšej zomrieť, než žiť takto...
Nie je ako ostatný preto musí trpieť,
nemá zmysel keď sa jeden má celému svetu vzoprieť...
Už to nie je človek, všetko v ňom zomiera,
zostal z neho už len tieň prekliateho anjela...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár