I want to hold you but my senses tell me to stop
I want to kiss you but I want it too much (Too much)
I want to taste you but your lips are venomous poison
You're poison running through my veins
You're poison, I don't want to break these chains
Hmkala si melódiu známej Cooperovky, pričom sa jej v hlave znova postupne spriadali tie nechcené obrazy. Myšlienkam naňho sa úporne už nemalú dobu vyhýbala, napriek tomu, že poznala nezvládnuteľnosť života bez neho. Koľkokrát si zakázala na Nylsa myslieť, toľkokrát sa spleti myšlienok neúprosne vracali.
Trpko prehltla sliny, zahanbene si zotrela zjazvenými prstami pár sĺz z líc a prešla kurzorom myšky na tlačidlo prehrávača "Next". Hneď na daný povel sa ozvali z reproduktorov depresívne tóny akéhosi doom metalu. Obľubovala ho, no ten teraz však nepripadl absolútne v úvahu, a tak sa smutne posunula v playliste zas vpred. Rotting Christ, takty Gréckej black metalovej formácie jej pre aktuálnu chvíľu vyhovovali asi najviac. - Kiežby sa takto dalo preklikávať a posúvať vpred a vzad aj v otázkach života - previalo sa Morpyi hlavou.
Liala si do hrdla horúcu kávu s poriadnou dávkou mlieka a cukru, ktorá príjemne pálila steny hltanu a neskôr lahodne zahriala v žalúdku, ako zákusok si z času na čas odhryzla z kožtičky okolo nechtov, ten úbohý nevyliečiteľný zlozvyk. No čo, jednoducho sa doslova žerie..Samozrejme s jemne cítiteľnou chladnou iróniou.
Žila neobyčajný život dvadsiateho prvého storočia, uprostred fínskych jazier, neďaleko malebného mestečka Posio. Milovala to tam, milovala miestnu grandióznu prírodu, chladné jazerá, skaly, tajomné lesy večne zahalené spriaďou nočnej hmly, zvery, počasie... Milovala večerné plavby malou súkromnou loďkou, kľučkovanie pomedzi malé výbežky pevniny alebo len tak nechať sa unášať jemným vetríkom po hladine. Blízke jazerá poznala priam ako svoje dlane. Trvalo to už niekoľko rokov, odkedy ju vody osudu priplavili práve sem.
Cez vysoké okná z mozaikového skla na Morpyu začínal pomaly dopadať mesačný svit a tiene záhradných stromov knísajúcich vo vetre, sťaby kostlivci ruky lačne načahovali. Sediac vo svojej letnej kuchyni plnej hodnotných starožitností, pri plátkoch obľúbených kníh, ktoré čítala už hádam po stýkrát, si rýchly neúprosný postup času uvedomila, až sa ozval zvuk zvonca tiahnuci od vchodových dverí.
Prudko, no nechtiac odtrhla hlavu od pútavého psychedelického románu, šikovnými rukami si rýchlo pevnejšie uviazala uvoľnené šnúrky korzetu, nežne pohladila kocúra po popolavej hlávke a triezvym moderátnym krokom vykročila smerom za neutíchajúcim zvoncom. Akonáhle živo a s úsmevom, plná zvedavosti, kto ju chcel takto uprostred noci prekvapiť návštevou, roztvorila dvere dokorán, v tom momente sa jej kútiky náhle zvesili a Morp ostala stáť ako obarená.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
purenarcissism
22. 5.mája 2011 14:41
celkom slušné som zvedavá, čo bude ďalej a ešte....ako ťa napadli hentaké mená?
2
Tá Morpya je akási skomolenina jednej kapely, aj moja mačka sa tak podobne bude volať, mám rada to meno ...Druhé je obyčajné severské mužské meno.
Napíš svoj komentár