Keď mrazivé, ťažkými podmienkami skúšané veko, čo ledva kostru zakrýva, odkryješ
Tu vyvalí sa ťažobný mŕtvolný pach
A ty pohľad tam, viac neznesieš
Vietor však odnáša vôňu nevábnu aj keď zrak odvrátiš
Tá ti pomaly nosnými dierkami, vďaka daru dýchania, teraz však nasilu preniká
Postupne zavalí tvoje útroby nadoraz
No naspäť zas už neuniká
Rozopne sa vo svoju plnú silu
A ty ucítiš ju v končekoch prstov, akoby červy obžierajúce mrcinu
Blázniš, plačeš, prosíš
Lež tie v tebe už nezhynú
Hneď, čo prvý príval omámenia pominie
Otáčaš krk skúmajúc zmarené utrápené smetište, čo nemôcť telom nazvať
Hrôza neúnosná v tebe zahorí
Neskoro je žialiť, neskoro je plakať
Ako rakvička obsahujúca nahnilé zbytky človečenstva
Keď mrazivé, ťažkými podmienkami skúšané veko, čo ledva kostru zakrýva, odkryješ
Prebehla exhumácia schátralých pocitov
Čo naďalej v nočných morách vídavať budeš
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár