Rozbité zrkadlo



Zatínam päsť! Keď 

nemám viac priestor. 

Zúfalý hnev! Je 

sypký jak piesok.

Nech ide preč!

Z duše, kde zavadzia.

Musím ho dostať von,

poslať do zrkadla.


Praskliny na ňom

sú ako pavučina.

Spomienok, na ktoré

je lepšie nespomínať.

Bolesť a smútok.

Zbytočné pocity.

Nechám ich v zrkadle,

načo si kaziť dni?


Ten krivý odraz

mi dáva najavo,

že nie som taký,

aký som býval.

Veselý, usmiaty,

vždy s dobrou náladou,

dávno sú preč časy,

kedy som sníval.


Vylievam čiernu farbu

na ten lesklý povrch.

Nikomu nezverím viac

svoj osud do rúk.

Ukrývam zničené vnútro

do temnej prázdnoty.

Vnáram sa do svojich útrob

z pocitu márnosti.


Už nemám o čo stáť,

stratil som vieru.

Láska je zbytočná

je to len prelud.

Načo sa zase sklamať?

To radšej byť sám.

Načo zbytočne vnárať

nože do rán?


Na rukách mám krv

z pretrhnutých pút.

Nechcem už cítiť nič!

Konečne chcem mať kľud!

Kopem hrob citom

z minulých vzťahov.

Sú ako ostnatý drôt,

nech berie ich diabol!


Nádej a naivitu

rozpúštam v pohári.

Sám seba obetujem

na čiernom oltári.

Musím sa zabiť

a povstať z popola.

Musím sa zmeniť

aby som odolal.




Zdieľaj článok na facebooku
110 odoberateľov
Moonwalker

1000 písmen nestačí.

Komenty k článku