šeredne halí hrany a tvary
tváriac sa, že jej patrí všetko
všemocným pohľadom
pohládza ubolené rany
z rána, keď nás niesli nádeje
na nádych niečej kože.
...
sedím v šere
s šedou chmárou v tvári
stvorenej pre všetko
však nie pre pohladenie
hladkej ruky, každé ráno
z rán mi trhajúcej nádej
na nádych niečej kože.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár