Je dačo po polnoci a keby zostalo úplné ticho, bolo by počuť padanie dažďových kvapiek v pravidelných intervaloch za oknom. Ale nepočuť ich, lebo som si pustil na prehrávači hudbu a teraz mi tu vyhráva Dirty dancing. Keby tu zostalo úplné ticho, nevydržal by som to, nevedel by som sa sústrediť. Ani nemôžem , nedokážem dať myšlienkam správny slovosled. Viem o čom (kom) chcem písať, a viem aj prečo. Ale neviem, ako to mám vyjadriť. Ešte stále sa cítim akoby to bol len krásny sen, z ktorého sa prebudím. Akoby to nebolo skutočné, krásna fikcia. Nechce sa mi tomu veriť. Rozumu sa to nechce veriť, srdce sa raduje, ale rozum stojí v rozpakoch a nevie, čo robiť. Veď ani nemá prečo vedieť, je to preň nové. Úplne iné ako čokoľvek, čo doteraz zažil.

Teraz deň, čo deň bude každé ráno vstávať rád s úsmevom a s úsmevom bude takisto každý večer zaspávať. Pretože pocit, alebo skôr myšlienka, že niekto na vás myslí pri prebúdzaní a takisto aj pri zaspávaní je povznášajúca rovnako, ako to, že to funguje aj naopak. Aj vy myslíte každé ráno na tú jedinú osobu na svete, rozmýšľate, že ako sa jej asi spalo, aký má deň a potom pri zaspávaní znova na ňu myslíte. Potichučky jej zašepkáte na diaľku do uška dobrú noc a sladké sníčky a veríte pritom, že jej prianie priletí cez okno a naozaj jej to pošepkáte do uška ako by ste tam mali ležať vedľa nej a hladkať ju nežne po vlasoch. Pozerať na tú dobrú dušu ako pokojne spí a sníva vo vašom náručí.

Ešte teraz vidím tie krásne hnedé očká, keď zavriem tie svoje. Vidím ako sa na mňa nežne usmievajú a horia v nich plamienky. Vidím v nich toľkú nehu, toľkú lásku. Ku mne. Vzhliadajúc k mojim rovnako hnedým očiam, v ktorých sa rozhorievajú plamienky nádeje. Plamienky nádeje v krajší a lepší život... vo dvojici. Neskôr v rodine a nakoniec pri spoločnom dozrievaní vekov niekde ďaleko, kde naokolo počuť hravu malých detí našich detí. Predstava príliš vzdialená a príliš neskutočne krásna na to, aby bola pravdivá, alebo teraz možné povedať, že zrealizovateľná. Sme len na začiatku štartu a preteky sa ešte poriadne ani nezačali.

No stále pochybujem, no pochybujeme celý život nad niečím. Ja pochybujem, či si ťa vôbec zaslúžim a či si zaslúžim tvoje darované srdiečko v mojich dlaniach. Na oplátku ti môžem ponúknuť len to svoje, hoci ani zďaleka nie také krásne ako tvoje. Ak by som ti ho raz zlomil, odpusť, lebo v tej chvíli by sa zlomilo aj to moje. A to len pre tri veci.

Po prvé: Lebo ty si moje slniečko, ktoré mi svietina cestu aj keby bolo pod mrakom.
Po druhé: Lebo ty si môj anjelik, ktorý na mňa bude vždy dávať pozor.
A po tretie: Lebo ty si moje srdiečko, ktoré si mi darovala, aby som sa oň staral.

Slnko, anjel a srdce. Všetky tri spolu tvoria teba. Krásnu, milú a priateľskú tvár. Hoci ťa ešte poznám len krátko a ty mňa tiež, verím v to, že taká vždy aj zostaneš. A dúfam v to, že mňa budeš mať rada takého, aký som a že hoci to bude niekedy so mnou ťažké, dúfam že to so mnou vydržíš, čo najdlhšie...

Padol anjel na zem, padol rovno na Silvestra.
A ja som mal to šťastie, že práve mne do náručia.
Lucinke zo dňa na deň.

 Blog
Komentuj
 fotka
mirkova  10. 1. 2010 12:51
krásne, krásne



videla som jej fotku na FB - je veľmi pekná.... dúfam, že vám to vydrží
 fotka
pilulka  10. 1. 2010 13:51
Ak by som ti ho raz zlomil, odpusť, lebo v tej chvíli by sa zlomilo aj to moje.



najkrajšia veta tvojho článku
 fotka
pettulqa  12. 1. 2010 15:17
ježiš to je také krásne fakt, skoro som sa rozplakala, aké je to nádherné a úprimné a z hĺbky srdca prajem vám, aby ste sa ľúbili takto krásne aj naďalej krááásne
Napíš svoj komentár