Najkrajšia chvíľa v živote bola,keď sme si priniesli dieťatko domov.Prvýkrát uvidelo svoju izbičku,previedli sme ho po všetkých miestnostiach.Vedela som,že ešte nevníma poriadne svet,ale boli sme takí šťastní,že sme si to nemohli odopriať.No tie prvé noci boli veľmi kruté.Nebola som ešte úplne fit,no malý Riško ma svojim plačom sústavne zobúdzal.Ale keďže môj manžel je taký skvelý aký je,niekedy vstával za ním on a uspal ho aj bez mliečka.

Nasledujúce dni k nám chodili naši milí rodinní príslušníci,niekedy mi prišla pomáhať mama alebo svokra a všetko bolo dokonalé.Riško si zobral voľno,samozrejme,že veľký a bolo to moje najkrajšie obdobie v mojom živote.Nikdy by som si nepomyslela,že budeme takí šťastní,keď budeme traja,no teraz si to bez malého nevieme predstaviť.Môžem však povedať jednu vec.Hanbím sa za to,čo som povedala.Ak by som si naše dieťa nechala vziať,bola by to najhoršia vec v mojom živote.Začala som si vážiť všetky maličkosti,ani neviem prečo.Moja láska mi nosila každý týždeň bielu ružičku a spoločne sme aj malého Riška pokrstili.

Raz večer sme sa iba tak s Richardom začali rozprávať,keď sme ležali v posteli.Museli sme využiť čas,pretože malý práve zaspal a mohli sme sa venovať sebe.

- "Zlatko,čo keby sme šli znova na Kubu?"
- "Prosím,miláčik?Veď nedávno som prišla z pôrodnice."
- "Ja viem,ale život si treba vychutnávať a samozrejme,že tam nechcem ísť hneď.Ale nebolo by zlé zopakovať si takú krásnu dovolenku,čo povieš?" usmial sa na mňa lišiacky.
- "No,ja by som nebola proti.Ak budeš chcieť ísť kamkoľvek pôjdem s tebou,ale čo malý?Nezvládal by to."
- "Láska moja,jeho pekne necháme u babky." znovu sa tak krásne usmial.
- "No pekne,po dvoch mesiacoch sa už chceš zbaviť svojho vlastného syna?"poznamenala som a poštípala som ho.
- "Hej,ty potvorka,tak som to nemyslel.."

Už sa na viac nezmohol.Ľahla som si na neho a pobozkala.Jemu však stačí málo, a preto bez váhania pokračoval.

NASLEDUJÚCA ČASŤ ----->

 Blog
Komentuj
 fotka
orochimaru  14. 5. 2010 22:49
Pravda..prawdaaa fakt!

 fotka
donatela201  15. 5. 2010 18:02
nasla som si jednotku a za hodinku som sa stala zavislou a zaroven nedoskavou

nadherne a putavo pises klobuk dolu...
 fotka
natuska6262  15. 5. 2010 18:52
krasne napisane ako vzdy keby im to stastie vydrzalo naveky
Napíš svoj komentár