Poznáte ten pocit keď niečo nechcete unáhliť alebo pokaziť? Navonok presviedčate okolie, že vlastne nič nie je, že všetko je iba nezmysel,ale vo svojom vnútri cítite opak.
Každým dňom si nechcete priznať, čo cítite, len aby sa to nedozvedeli ľudia, pretože potom by ste sa cítili slabšie a menej odolne.
Postupne nepresviedčate okolie, ale snažíte sa presvedčiť aj seba.
Je to jeden veľký OMYL.
Vždy do toho spadnete znova a znova, lebo pravde sa vyhnúť nedokáže nikto. Či už skôr alebo nie...
Preto je ľahšie priznať si to, čo cítime. Je to ľahšie pre nás aj pre ostatných. Hrať ľadovú kráľovnú je možno fajn, lenže každou sekundou sa topí.
Je na nás ako rýchlo, ale pre ľudí, na ktorých nám záleží a ktorým záleží na nás je najlepšie, aby sa roztopila rýchlo. Lebo s potláčaním citov by len máloktorý uveril, že tých ľudí máme skutočne radi...

Tak im to dajme pocítiť..

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár