Až raz dospejem, pripomeň mi, aké to bolo váľať sa v posteli až dopoludnia, natiahnuť ruky k slnku a len tak kráčať a pospevovať si...
Obmedzené voľno a milión hodín v práci. Hladné plačúce deti očakávajúce môj príchod a príchod manžela. Raz za rok rodinná dovolenka a prebdené noci na počítači.
Až raz dospejem, pripomeň mi, aké je to byť tínedžerom. Chceš dobrodružstvo, však?
Až raz dospejem a zabudnem na to, že som mala niekedy sedemnásť a bola som bláznivá a nezodpovedná, pripomeň mi to. A som si istá, že urobím niečo šialené a neopakovateľné ako predtým.
Môžem byť predsa milujúcou manželkou a matkou, ale zároveň nebyť stereotypným priemerom mnohokilovej ženy s natáčkami na hlave v zástere pri sporáku, ktorá nikam nechodí a manžel sa o ňu ako o ženu zaujíma len sporadicky.
Až raz dospejem, nechám si miestečko na bláznivé dobrodružstvá, bozkávanie sa na námestí, prechádzky po temných miestach, púšťanie si krásnych piesní v jukeboxe a na veľa ďalších našich vecí...
A ty mi iba pripomenieš, aké je byť tínedžerom a potom všetko zrealizujeme opäť.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
To aký budeme máme vo svojích rukách, nešťastné je akurát, že aj keď sa človek cíti duchom mladý telo to ignoruje a pripomína roky.
Páčia sa mi ľudia ktorí nedbajú až tak na svoje roky a robia "bláznivé" veci ako za mlada. Videl som v parku babičku s dedkom ako sa držali za ruky a učili sa korčulovať na kolieskových korčuliach, samozrejme mali všetky chrániče. Vážne úžasný pohľad. Páči sa mi že ich duch nestarne.
Páčia sa mi ľudia ktorí nedbajú až tak na svoje roky a robia "bláznivé" veci ako za mlada. Videl som v parku babičku s dedkom ako sa držali za ruky a učili sa korčulovať na kolieskových korčuliach, samozrejme mali všetky chrániče. Vážne úžasný pohľad. Páči sa mi že ich duch nestarne.
Napíš svoj komentár
a ked je tych dobrodruzstiev vela,bez odpocinku, tak to tiez skodi zdraviu...
peace!