,,A-a-áno" nesmelo vykokcem.
,, Tu polícia." Do pekla čo sa stalo? ,, Je mi to ľúto ale vyhoreli ste."
,,Č-č-čo?" A prečo vlastne volajú mne?
,, No a aby som nezabudla, pokračovala žena ďaľej,v byte boli v čase požiaru aj vaší rodičia. Úprimnú sústrasť".
Úprimnú sústrasť? O čo tu ide? Čo sa deje? Čo má toto všetko znamenať?
,, Slečna Albiová?"
,,P-p-prosím?"
,, O chvíľku vás prepojíme so socialným úradom. Nakoľko ešte nie ste plnoletá umiestnia vás buď k členovi vašej rodiny alebo pôjdete do domova."
Myslím že keď povedala slovo "domov" prebrala som sa.
,,Počkajte!" , skríkla som , ,,Co sa to tu deje? O čom tu hovoríte? Ničomu nechápem."
,,Ach," vzdychla si pani, ,, slečna Albiová vaši rodičia sú mŕtvi."
Mŕtvi, mŕtvi, mŕtvi!!! To slovo sa my v mysli stále opakovalo ako nejaká ozvena.Mŕtvi,mŕtvi,mŕtvi!
,,NIE!!!!!!!!!",skríknem, ,, moji rodičia su živí!Pomýlili ste sa! Urobili ste chybu!" kričala som ako najatá.
,,Prosím vás ukľúdnite sa," jej pokojný hlas ma ešte viac rozčúlil.
,,Neverím vám!!!" v hrdle mi navrela hrča.
,, Za chvíľu pre vás prídeme.Hlavne sa ukľúdnite a vráťte sa na vyučovanie. Zatiaľ dovi." A zložila.
,,Haló?? Halóo´?!!" kričala som. No nikto sa už neozval.
Moji rodičia sú mŕtvi? Nie!!! To nemôže byť pravda! Nie! Neverím im! Niekto si zo mňa spravil prvý apríl!
Niekto sa v chodbe za mnou pohol. Otočíla som sa. Bola to Deena.
,,Choď preč!" vysúkam zo seba pomedzi vzlyky.
,, Shayna.... vypočula som ten rozhovor. Je mi to ľúto. Je to hrozné"zavzlykala.
Nemo som sa na ňu pozerala. Bola ku mne taká milá po tom všetkom čo som jej vykričala. Podišla ku mne. Objala ma a začali sme plakať. Nie ticho ako doteraz ale nahlas. Chceli sm si vyliať žiaľ. no nešlo to. Neviem ako sa cítila Deena ale mňa hrozne bolelo srdce. Asi je to tak vždy po strate blízkeho človeka. Prečo museli zomreť? Bolo mi hrozne. Ráno som sa pohádala s mamou a ani som sa jej nestihla ospravedlniť. CHcela by som vrátiť čas. No to nejde.
Zazvonilo na prestávku. Z tried sa vyvalili šudenti. No nikto si nevšímal dve plačuce dievčatá. Každý sa venoval len svojím problémom.
Zrazu som cítila ako ma chytili dve mocné ruky. Odtrhli ma od Deeny a ja som sa začala brániť.Kopala som a šklbala som sa.
,,No tak! Ukľúdni sa princezná!".
Princezná? Takto ma prezýval ocko! Vrátil sa! Nie je mŕtvy! Rýchlo som otvorila uslzné oči. No nevidela som ocka s jeho typickou hnedou už pomaly plešivejúcou hrivou. Videla som drsnú tvár neznámeho muža s policajnou čiapkou, ktorý ma pomaly odvádzal do policajného auta.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
simoneq178
12. 2.febuára 2010 23:55
wow
4
Fuj.. Tento scénár už som niekde počula..
(oprav si prosím chyby: má to byť mŕtvi, živí - nominatív mn. čísla. )
(oprav si prosím chyby: má to byť mŕtvi, živí - nominatív mn. čísla. )
Napíš svoj komentár