Rozlúčili sme sa. Bolo iba krátko po deviatej a ja som už ledva sliepňala na obrazovku. Počkala som, kým bublinka pri jeho nicku zosivela. Až potom som sa odhlásila aj ja. Jedno kliknutie na Ukončiť. Keby sa dalo v živote tak ľahko ukončiť všetko.

Rozbolela ma hlava pri pohľade na otvorené Štrpkove básne. Aj tak z nich prd chápem. Tú seminárku nikdy nedopíšem a to sa pokúšam vyhovieť Brumíkovým kritériám už mesiac. Mesiac po skúškach a táto banalita ešte stále nie je ukončená. Zajtra kliknem myšou a ako zázrakom sa to aj splní. A tie dva posledné kredity budú vydreté.

Ukončme už to trápne ticho, ktoré medzi nami zavládlo.

Kedy už konečne ukončím liečbu na uzavretom oddelení? Bolí ma oko, slzí a chveje sa. Bolí ma hlava, presnejšie, celý mozog v nej, bolí ma miecha, všetky nervy. Precvičujem slzný kanálik aj na druhom oku. Trasie sa mi ruka a ja sa ju snažím zastaviť. Ale trasenie ukončuje až pád na studenú zem.

Ukonči svoju potrebu stále mi niečo sľubovať. Aj tak nič z toho nedodržíš. A ja sa raz skutočne nahnevám a všetko skončím. Jednoduchšie a rýchlejšie, než by si tou myšou stihol kliknúť ty.

A Štrpka sa len smeje a spolu s Brumíkom vypočítava posledné hodiny môjho života. Katedra slovenskej literatúry sa vzďaľuje, odpor vzduchu stúpa a ja si s hrôzou uvedomujem, že oko mi už neslzí, lebo mi vypadlo od strachu, pri pohľade na dvanásťročnú sopľaňu, ktorej vydali knihu.

A chcela by som si už konečne prestať obhrýzať nechty na palcoch, lebo ma to bolí a nie je to estetické a chcela by som už skutočne ukončiť svoju frustráciu malým poprsím, lebo môžem byť rada, že tam mám aspoň niečo, a chcela by som už konečne ukončiť svoju nevedomosť vo varení, lebo jesť treba. Jeden klik a všetko by bolo dobré.

Jeden klik sa nekoná. A tak sa preberiem na studenom operačnom stole a vidím, ako zo mňa bez anestézie ťahajú orgány, pekne jeden za druhým, iba dohárajúce, modré srdce mi nechali, aby ma malo po zvyšok života čo bolieť...

Ukončme také predstavy radšej hneď v zárodku.

 Blog
Komentuj
 fotka
titusik  25. 6. 2010 21:57
aj ja chcem mať "ponožky" v podprde, aj ja chcem vedieť variť a ani ja si už nechcem obhrýzať nechty
 fotka
johnysheek  25. 6. 2010 22:14
ticho lieči, ticho zabíja

ticho potichu svet si užíva..



inu..

@titusik nesnazte sa odnaucit hryzt si nechty, bo si zacnete hryzt kol nich ako ja... a to je ete horsieeee
 fotka
titusik  25. 6. 2010 22:19
@johnysheek tak som sa zle vyjadrila. ja obhrýzam všetko! aj kožu aj nechet Hlavne, keď som nervózna. Nespomínam skúškové a "niečo", čo mám na koncoch prstov ...
 fotka
leiasolo  25. 6. 2010 22:38
Ja z toho článku cítim Gejzu Vámoša!
 fotka
chiflada  27. 6. 2010 00:34
nič sa nedá takto ukončiť. to je to ľudské v človeku tak nenávidené.



milujem štrpku.
 fotka
pandik  5. 7. 2010 14:16
život by bol nezaujimavy(teda minimalne nie tak ako teraz)keby sme to ukončili jednym klikom x)
Napíš svoj komentár