Za okenným rámom si častokrát aj ja prídem krajšia. A lepšia. Ako sladko chutím potom a jemne voniam menštruačnou krvou. A že som pribrala nikto nerieši, a ja už vôbec nie. A že som nespravila skúšku nikto nerieši, a ja už vôbec nie.
Cez špinavé sklo môjho okna je sveta akýsi reálnejší. Neobyčajný vo svojej jednoduchosti a každodennosti. Všetky autá sa lesknú novým voskom a všetky ženy majú fúkanú. A psy serú rovno do umelohmotných vreciek. A chlapi vás milujú.
Je zaujímavé, že v okamihu, keď do tohto zdanlivo úžasného sveta vstúpite, nie je to ono. Chýba tá šošovka,ktorá vám celý priestor ohne presne do takých formátov, po akých práve túžite. A preto nie je náhoda, že vždy, keď sa cítim zle, dívam sa z okna.
Vtedy som schopná vďačiť aj za pot a krv...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ate
17. 1.januára 2011 00:10
zaujímave
2
veľmi zvláštne a neobyčajne pekné ... ale tá hláška o menšturuačnej krvi ma dostala
Napíš svoj komentár