Čakám, až slnko sa na mňa usmeje

a kvety sa budú smiať.

Kým to však príde,

listy zo stromu budú padať.

Nádej tu zostáva,

v snoch ju prebúdzam,

čakám, čakám, čakám.

 Báseň
Komentuj
 fotka
michella  15. 7. 2009 22:34
páči sa mi to. aj ja mám svoju nádej. občas zmizne, ale vždy je niekde v podvedomí.
Napíš svoj komentár