Nočná

Je to už dávno, čo nebojím sa tmy,

aj tak sem- tam v noci málo spím.

Občas keď nespím v noci... 

a hoci nemám zlý pocit,

akoby som bez pomoci,

stále bdiem a neviem zaspať,

dávno po polnoci.

Či je noc alebo je deň,

slnko vrhá na zem žiarivý tieň.

V jeho slnečnom tieni 

žijeme všetci,

aj tí bezsenní.

A ja sa prehadzujem v posteli,

myšlienky blúdia,

a mozog im nevelí.

Okno a mesiac v ňom ako v obraze,

kúpe sa v slnečnom odraze.

Nie je to tým, 

a nie je to prvýkrát,

mám chuť niečo maľovať.

Nebude však problém tomu odolať.

Bez farieb, plátna, či bez hliny,

viem iba jednoduché rýmy,

alebo písať somariny.

Tak chodím z dverí do dverí,

táto noc ma skúša, preverí.

Či vydržím vo svojej hlave,

ak už nie v posteli.

A myšlienky strácam v papieri.

Keď nespím a príde takáto noc,

v pokoji prosím zhora o pomoc.

 Blog

6 1 0 0 1

Komentuj

Komenty k blogu