Tak, ako sa začína každý deň....začal sa i tento. Ako to poznáme všetci....rozliepajú sa nám oči, a mrkajú do denného svetla. Takto by sa to „malo“ začať...lenže.
Tento deň bol iný...
Bol...
Bol...
Temné mraky, ktoré viseli z oblohy dávali zvláštny pocit samoty a beznádeje...
Prvé kroky do tohto uplakaného dňa...prvé myšlienky na strasti, ktoré sa nám môžu v takýto deň stať....
Obzrite sa vôkol seba....ľudia sa hýbu ako keby boli mŕtvi. Zombie, ktoré sa len tak tak pohybujú.
Prázdne oči....pomalá chôdza...toto všetko sa stane v takýto deň.
Kiežby len vyšlo znova slnko a oblialo svojimi lúčmi celú túto prekrásnu Zem.
Ale nie.
Nemôže.
Každý sa ponorí do svojich najhlbších spomienok len kôli tomu, aby nebol len tak bez duše...
Príbeh niektorých spomienok zostáva zabudnutý do konca života...
Príbehy niektorých ľudí zostávajú zabudnuté do konca života....
Žili nadarmo ?
Nie...oni totižto nežili....nespomíname na nich, lebo nežili....boli to len naše predstavy o nedokonalom spoločníkovi. Metafory na náš samotný život....Skúsme si predstaviť svojho vlastného spoločníka, ktorý by bol pre nás nadovšetko a pre ktorého by sme boli ochotný aj zomrieť lebo by sme vedeli, že ON, by žil ďalej!
Nedokáže to každý z nás...nedokáže to takmer nikto z nás...ale predsa sa niektorí nájdu, ktorí budú stáť za svojimi dušami a im blízkymi vždy....aj keby mali za to dať svoju vlastnú dušu, či život.
Je mi to ľúto, ale ja medzi tých hrdinov nepatrím hoc by som chcel....nemám odvahu niesť celý svet na svojom chrbte...nemám odvahu povzniesť sa nad svojou smrťou a dať život niekomu inému....riskovať, kvôli úplne neznámemu alebo až príliš známemu človeku.
Takto to u nás chodí....takto si všetci, alebo väčšina, myslíme, že keď sa budeme trápiť za dušami iných a plakať za nimi IM to pomôže a budú spokojný....
Blbosť....skúste sa dať do ich kože.....síce je to prakticky nemožné....Mali by ste pocit uspokojenia, keby ste videli svojich priateľov alebo príbuzných plakať? Asi nie....ale možno aj áno.
Ja by som nikdy nechcel, aby za mnou niekto plakal....čo i len jednu slzičku kvôli mne vyronil....


A vy ?

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
zabeus  31. 5. 2008 01:42
"Ja by som nikdy nechcel, aby za mnou niekto plakal....čo i len jednu slzičku kvôli mne vyronil...." - tak mi povedz, čo je vo veci.. Alebo si týmto protirečíš? Lebo ja sa kvôli tomu trápim dosť. Pozri boli sme na seba veľakrát nepríjemní a hádali sme sa a skoro sme sa pobili a to ty vieš. Takže nechápem kvôli čomu si sa urazil tentokrát ale pointa priateľstva je spolu zostať aj v DOBROM aj v ZLOM, NEJDE si len tak dať pauzu, takto sa hrať s citmi ľudí nie je absolútne košer!
 fotka
darklady666  5. 11. 2008 19:45
hm.. neviem sidce o com je ten blog konkretne, ale paci sa mi ... je tak .. tak melancholicko zalozeny..

maybe prilis vela protireceni a uvah ale inak super
Napíš svoj komentár