Už niekoľko hodín, dní ...predstavte si mesiacov rozmýšľam nad tým.
Čo je to láska?
Tie dni plné úvah volám modré pondelky, každý jeden z nich je pre mňa koniec týždňa, áno pondelok.Čas kedy sa zamýšľam a zároveň pripravujem moje podvedomie a vlastne celé telo na to aby som optimisticky prežil zvyšných 6 dní.
Čo je to láska?
Niekedy sa to len tak spýtam hocikoho nezainteresovaného do mojich myšlienkových pochodov či vlastne vie čo to znamená alebo čo znamená preňho či je to len pojem alebo ma preňho špeciálný význam.Paradoxom je že vždy mám pocit že človek nechápe tomu ako bola položená otázka, pretože tie všedné slová čo hovorí každý, tie ma nikdy neuspokojili.Je to pre ľudí niečo záväzné dôležité keď nik neodpovedá úprimne z hĺbky duše?Bojí sa byť predo mnou slabochom aj keď viem že kvôli láske neraz plakal?Neviem...
Som veľmi náročný na to čo mi človek odpovie nechápem ľudí od ktorých chcem zistiť ich názor, alebo nechápu oni mne? Tomu čo sa pýtam a akú chcem vlastne odpoveď.
Čo je to láska?
Pri toľkej nespokojnosti som sa začal rozmýšľať hlbšie nad tým čo vlastne chcem zistiť od ľudí.Pri mojej nespokojnosti som dostal túto otázku aby som zodpovedal.Som iný, divný, neviem ako to mám nazvať.Prišlo mi to ako niečo veľmi dôležité no pritom tak jednoducho opísateľné superlatívmi a metaforami.Keď počujem slovo láska napadne ma hneď toto...láska je strašne bohatá.Opísal som to niekoľko krát aj v mojich básniach, človek môže mať tak veľa, môže tak veľa stratiť, a môže sa mu dokonca stať, že niečo tak veľké nikdy nezažije alebo nenadobudne pocit nazvať vzťahy so svojimi blížnymi týmto slovom.
Čo je to láska?
Cítim že moje srdce je tak ošúchané a obité z tých niekoľko málo vzťahov ktoré mám za sebou.Zaujímavé bolo že vždy keď som si myslel že som pochopil pravý význam tohoto slova sklamal som sa. zrazu tá motivácia energia chvenie v bruchu či radosť z blížiaceho sa stretnutia boli minulosťou ktorá už nič neznamenala.
Preto sa pýtam znova ...Čo je to láska?
Všimol som si že väčšina ľudí po položení tejto otázky spraví minimálne dva hlboké nádychy a výdychy a samozrejme hneď pohotovo neodpovie.Prečo? Rozmýšľa čo povie? Alebo nad tým že to čo ho akurát napadlo nepovie? Niečo zlé? Zlá skúsenosť sklamanie?
Zdá sa to byť veľmi jednoduchá otázka a predsa nieje.Odpovedz mi teda ty drahý čitateľ čo je to láska? čo pre teba znamená a čo ti beží hlavou keď sa ťa to niekto opýta...
"Už niekoľko hodín, dní ...predstavte si mesiacov rozmýšľam nad tým."
predstav si, ja nad tým rozmýšľam už od 16tich. Čím sa nechcem chvastať, alebo čo, len poukázať na to že nechápem prečo rozmýšľanie nad danou témou "niekoľko mesiacov" považuješ za netypické. Láska je dosť obsiahla téma na veeeľmi dlhé rozmýšľanie. Keby nebola, tak by už dnes romanťáky nikoho nebavili .
"Niekedy sa to len tak spýtam hocikoho nezainteresovaného do mojich myšlienkových pochodov či vlastne vie čo to znamená alebo čo znamená preňho či je to len pojem alebo ma preňho špeciálný význam."
1. každý "vie" čo je to láska, pretože význam toho slova je v prvom rade vecou názoru, a každý na to svoj názor má, či už vedome alebo nevedome.
2. pre každého má tento pojem (a ak by sme chceli zabŕdnuť do filozofie, tak "rovnako ako KAŽDÝ pojem") špeciálny/špecifický význam.
"Paradoxom je že vždy mám pocit že človek nechápe tomu ako bola položená otázka, pretože tie všedné slová čo hovorí každý, tie ma nikdy neuspokojili."
to že ťa neuspokojuje odpoveď neznamená automaticky že je nesprávna, alebo že opýtaný nepochopil otázku, môže to byť len to že s ňou proste nesúhlasíš, lebo máš iný názor, alebo je príliš povrchná, nič viac.
"Je to pre ľudí niečo záväzné dôležité keď nik neodpovedá úprimne z hĺbky duše?"
skôr je to pre ľudí niečo silno mätúce a zložité, keďže médiá a príbehy o danej veci tvrdia jedno, a v realite obvykle ľudia zažívajú pod tým istým názvom takmer opak. Pričom fikcia je pochopiteľne príjemnejšia ako realita, ale málokto si (neviem prečo) v tejto oblasti vytvorí a ujasní nejakú vlastnú fikciu, skôr majú ľudia tendenciu "odkukať" a "naučiť sa" fikcie o ktorých majú pocit že sa im páčia, alebo že by sa im mali páčiť.
Preto zaprvé počuješ od každého prakticky to isté, povrchné, a neúprimné. Neklamú, len nevedia, a častokrát ani sami nevedia že nevedia.
"Bojí sa byť predo mnou slabochom aj keď viem že kvôli láske neraz plakal?"
tiež možné, ale to nebude až tak veľa prípadov. skôr majú ľudia zábrany úprimne hovoriť o láske lebo majú či už vedome alebo podvedome pocit že kecy o nej sú úplne všade, mnohokrát trápne a patetické, a boja sa že keď sa o nej rozhovoria úprimne tak budú tiež trápni a patetickí.
"Som veľmi náročný na to čo mi človek odpovie nechápem ľudí od ktorých chcem zistiť ich názor, alebo nechápu oni mne?"
možné je jedno aj druhé, aj kombinácia oboch, aj tretia možnosť, ako som uč hovoril, že ľudia chápu otázku, ale tebe sa proste nepáčia odpovede, alebo ti prídu príliš povrchné, a na základe toho si myslíš že nechápu.
"Čo je to láska?"
Psychosomatická dependencia intenzity dostatočnej na to aby mal človek potrebu ju oddeliť od priateľstva a spraviť z nej samostatný pojem.
"Cítim že moje srdce je tak ošúchané a obité z tých niekoľko málo vzťahov ktoré mám za sebou."
uf. I know that feel, bro...
"Všimol som si že väčšina ľudí po položení tejto otázky spraví minimálne dva hlboké nádychy a výdychy a samozrejme hneď pohotovo neodpovie.Prečo?"
v prvom rade všetci ľudia bez výnimky majú daný pojem spojený s intenzívnymu pocitmi bolesti ako aj radosti, a také asociácie nezastavíš, hlavne keď je otázka nečakaná, takže prvých pár sekúnd sa asi človeku vybavia tieto radosti a bolesti a musí ich predýchať aby si udržal rozpoloženie čo v danom momente mal. V druhom rade si uvedomí, že odpovedať je ťažké, lebo "hearsay" tvrdí jedno, a osobná skúsenosť obvykle niečo prakticky protikladné, alebo aspoň nesmierne odlišné. V treťom rade nastáva rozhodovanie ktorému z toho vlastne viac verí. Asi.
"Odpovedz mi teda ty drahý čitateľ čo je to láska? čo pre teba znamená a čo ti beží hlavou keď sa ťa to niekto opýta..."
ako som povedal, spoločná definícia ktorá asi sedí na všetky rozličné názory, alebo aspoň veľkú väčšinu z nich je "Psychosomatická dependencia intenzity dostatočnej na to aby mal človek potrebu ju oddeliť od priateľstva a spraviť z nej samostatný pojem."
pre mňa osobne je to pocit keď sa mi niekto intenzívne psychicky a povahovo (prípadne aj fyzicky) páči bez toho aby som vedel vysvetliť prečo. Na základe toho som zvedavý aký daný človek je a mám snahu pochopiť ho tak dobre a hlboko ako je len možné, možno aby som zistil prečo presne sa mi páči (ale málokedy na to prídem, resp. mám lásku definovanú ako to pri čom na to práve prísť neviem). Napríklad sú ľudia ktorých mám rád, lebo sú programátori a vďaka tomu myslia určitým spôsobom ktorý je mi blízky. Potom sú ľudia, ktorých mám rád, lebo xyz. A potom sú ľudia ktorých mám proste rád, lebo... sú to oni, sú takí akí sú, a nezáleží na tom či s vecami ktoré robia alebo si myslia súhlasím alebo nie, a proste dané veci sú v danom kontexte krásne, lebo sedia ku krásnej osobe a dávajú vrámci nej dokonale zmysel. A ak ten zmysel nechápem, snažím sa ho pochopiť. Láska je pre mňa pocit ktorý spôsobuje že druhú osobu nechcem a asi ani nedokážem za nič odsúdiť, pretože... pretože. Pretože proste buď nechápem, alebo chápem, a ak chápem, tak proste chápem... Proste pocit, ktorý keď raz vznikne, tak je pre dotyčnú osobu takmer nemožné aby mi ho nejak zrušila, lebo... nezávisí od toho aká daná osoba je, ale toho že je taká aká je .
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
predstav si, ja nad tým rozmýšľam už od 16tich. Čím sa nechcem chvastať, alebo čo, len poukázať na to že nechápem prečo rozmýšľanie nad danou témou "niekoľko mesiacov" považuješ za netypické. Láska je dosť obsiahla téma na veeeľmi dlhé rozmýšľanie. Keby nebola, tak by už dnes romanťáky nikoho nebavili .
"Niekedy sa to len tak spýtam hocikoho nezainteresovaného do mojich myšlienkových pochodov či vlastne vie čo to znamená alebo čo znamená preňho či je to len pojem alebo ma preňho špeciálný význam."
1. každý "vie" čo je to láska, pretože význam toho slova je v prvom rade vecou názoru, a každý na to svoj názor má, či už vedome alebo nevedome.
2. pre každého má tento pojem (a ak by sme chceli zabŕdnuť do filozofie, tak "rovnako ako KAŽDÝ pojem") špeciálny/špecifický význam.
"Paradoxom je že vždy mám pocit že človek nechápe tomu ako bola položená otázka, pretože tie všedné slová čo hovorí každý, tie ma nikdy neuspokojili."
to že ťa neuspokojuje odpoveď neznamená automaticky že je nesprávna, alebo že opýtaný nepochopil otázku, môže to byť len to že s ňou proste nesúhlasíš, lebo máš iný názor, alebo je príliš povrchná, nič viac.
"Je to pre ľudí niečo záväzné dôležité keď nik neodpovedá úprimne z hĺbky duše?"
skôr je to pre ľudí niečo silno mätúce a zložité, keďže médiá a príbehy o danej veci tvrdia jedno, a v realite obvykle ľudia zažívajú pod tým istým názvom takmer opak. Pričom fikcia je pochopiteľne príjemnejšia ako realita, ale málokto si (neviem prečo) v tejto oblasti vytvorí a ujasní nejakú vlastnú fikciu, skôr majú ľudia tendenciu "odkukať" a "naučiť sa" fikcie o ktorých majú pocit že sa im páčia, alebo že by sa im mali páčiť.
Preto zaprvé počuješ od každého prakticky to isté, povrchné, a neúprimné. Neklamú, len nevedia, a častokrát ani sami nevedia že nevedia.
"Bojí sa byť predo mnou slabochom aj keď viem že kvôli láske neraz plakal?"
tiež možné, ale to nebude až tak veľa prípadov. skôr majú ľudia zábrany úprimne hovoriť o láske lebo majú či už vedome alebo podvedome pocit že kecy o nej sú úplne všade, mnohokrát trápne a patetické, a boja sa že keď sa o nej rozhovoria úprimne tak budú tiež trápni a patetickí.
"Som veľmi náročný na to čo mi človek odpovie nechápem ľudí od ktorých chcem zistiť ich názor, alebo nechápu oni mne?"
možné je jedno aj druhé, aj kombinácia oboch, aj tretia možnosť, ako som uč hovoril, že ľudia chápu otázku, ale tebe sa proste nepáčia odpovede, alebo ti prídu príliš povrchné, a na základe toho si myslíš že nechápu.
"Čo je to láska?"
Psychosomatická dependencia intenzity dostatočnej na to aby mal človek potrebu ju oddeliť od priateľstva a spraviť z nej samostatný pojem.
"Cítim že moje srdce je tak ošúchané a obité z tých niekoľko málo vzťahov ktoré mám za sebou."
uf. I know that feel, bro...
"Všimol som si že väčšina ľudí po položení tejto otázky spraví minimálne dva hlboké nádychy a výdychy a samozrejme hneď pohotovo neodpovie.Prečo?"
v prvom rade všetci ľudia bez výnimky majú daný pojem spojený s intenzívnymu pocitmi bolesti ako aj radosti, a také asociácie nezastavíš, hlavne keď je otázka nečakaná, takže prvých pár sekúnd sa asi človeku vybavia tieto radosti a bolesti a musí ich predýchať aby si udržal rozpoloženie čo v danom momente mal. V druhom rade si uvedomí, že odpovedať je ťažké, lebo "hearsay" tvrdí jedno, a osobná skúsenosť obvykle niečo prakticky protikladné, alebo aspoň nesmierne odlišné. V treťom rade nastáva rozhodovanie ktorému z toho vlastne viac verí. Asi.
"Odpovedz mi teda ty drahý čitateľ čo je to láska? čo pre teba znamená a čo ti beží hlavou keď sa ťa to niekto opýta..."
ako som povedal, spoločná definícia ktorá asi sedí na všetky rozličné názory, alebo aspoň veľkú väčšinu z nich je "Psychosomatická dependencia intenzity dostatočnej na to aby mal človek potrebu ju oddeliť od priateľstva a spraviť z nej samostatný pojem."
pre mňa osobne je to pocit keď sa mi niekto intenzívne psychicky a povahovo (prípadne aj fyzicky) páči bez toho aby som vedel vysvetliť prečo. Na základe toho som zvedavý aký daný človek je a mám snahu pochopiť ho tak dobre a hlboko ako je len možné, možno aby som zistil prečo presne sa mi páči (ale málokedy na to prídem, resp. mám lásku definovanú ako to pri čom na to práve prísť neviem). Napríklad sú ľudia ktorých mám rád, lebo sú programátori a vďaka tomu myslia určitým spôsobom ktorý je mi blízky. Potom sú ľudia, ktorých mám rád, lebo xyz. A potom sú ľudia ktorých mám proste rád, lebo... sú to oni, sú takí akí sú, a nezáleží na tom či s vecami ktoré robia alebo si myslia súhlasím alebo nie, a proste dané veci sú v danom kontexte krásne, lebo sedia ku krásnej osobe a dávajú vrámci nej dokonale zmysel. A ak ten zmysel nechápem, snažím sa ho pochopiť. Láska je pre mňa pocit ktorý spôsobuje že druhú osobu nechcem a asi ani nedokážem za nič odsúdiť, pretože... pretože. Pretože proste buď nechápem, alebo chápem, a ak chápem, tak proste chápem... Proste pocit, ktorý keď raz vznikne, tak je pre dotyčnú osobu takmer nemožné aby mi ho nejak zrušila, lebo... nezávisí od toho aká daná osoba je, ale toho že je taká aká je .