svoju cestu bremenami zhatiť
nevadí ...
ono sa to nejak spraví
nalomené city sú jak bolesť hlavy
ktorá príde na chvíľu a potom sa stratí na míľu
len city zlomene nechavajú v mysli
žalostný odkaz čo berie kyslík
a to ma núti plakať kvoli tej čo poblaznila zmysli
a potom nečakane zmyzla zo života môjho
z mojej mysli
chvílku sam seba takpovediac tríznim
mám mysleľ v putách akoby ju zatkli fízli
no nevešám si kvoli tomu hlavu
je to vec momentalneho stavu
a ja viem že mam dobrú mamu
tá mi nenechá dole vysieť hlavu
a ani moji priatelia
tí o radosť sa so mnou s láskou podelia
a ponúknu mi svoje hrejivé objatia
budú tu vždy a vždy aj boli
tí praví čo sa nikdy nestratia
ponúknuť srdce na dlani aj keď je obité
vediac že v náruči iného bude v bezpečí
a on dokáže že neskončí rozbité
a tiež ponúka svoje a tým ťa presvedčí
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár