Uprostred noci v smútku zrodená,
steká po tvári slza zmätená.
Skúšam ju zničiť, dlaňou ju zotrieť chcem,
zbytočne tento boj aj tak prehrajem.

Ďalšia slza si svoju cestu hľadá,
dokotúľa sa na koniec a do dlane mi padá.
Slza, malá, jednoduchá a pritom taká krutá.

Záblesk .. a v očiach sa niečo mihoce,
nie, nie je to šťastie, to ďalšia slza sa na tvári ligoce.

Slzička, na slzu šťastia premeniť ťa chcem,
chcem byť s niekym koho milujem.
Slza taká bezmocná, zraniteľná ...
pritom bolesť skrýva v sebe.

Ľúbim ťa, a tie slzy navždy patriť budú iba tebe.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár