Jeho telo pomaly opúšťa duša
a ja neveriac v Boha modlitbu skúšam:

"Ah, Pane nie! Neber si ho k sebe,
mne bude chýbať, a načo by bol tebe?"
"Nie prosím nie!" znejú mi výkriky.
"Potrebujem ešte jeho dotyky."

Nedejú sa zázraky aké by som chcela,
preto by som naše duše rada vymenila:

"Vezmi si mňa." punúkam mu telo.
"Ak by tu nebol, moc by sa mi cnelo.
On bezomňa dokáže žiť, to viem.
Ale ja bez neho to nedokážem!"

Vráti sa mu dych, no ja padnem,
on otvára oči a ja slabnem.

"Takto je to správne, takto to má byť!
Ja zomriem a on bude žiť!"
Pre istotu ešte zopakujem slová,
aby som si úplne istá bola:

"Neublíž mu, pane, a ja mu nepoviem,
že opustila som ho, lebo ho milujem."

 Blog
Komentuj
 fotka
johnysheek  13. 5. 2012 20:14
 fotka
jessminka  13. 5. 2012 20:35
wau, krásna báseň... až mám z nej zimomriavky po tele...
 fotka
miaja  13. 5. 2012 20:42
@jessminka ďakujem, som rada že sa páči
 fotka
soraya  13. 5. 2012 20:49
najs
 fotka
vampiresister666  13. 5. 2012 20:51
Na túbo báseň je tu málo hviezdičiek :/ tým chcem povedať že je nádherná
 fotka
miaja  13. 5. 2012 20:53
 fotka
sandy114  13. 5. 2012 20:54
až mi je smutno
 fotka
amikadze  13. 5. 2012 21:34
pekná básnička
 fotka
antifunebracka  14. 5. 2012 18:05
sentimentalne a naivne a neqalitne
10 
 fotka
katuska8808  21. 5. 2012 17:49
skvelé to je! !
11 
 fotka
vreskot000  4. 11. 2017 17:17
veríš v Boha alebo nie.
Napíš svoj komentár