Jeden okamih strieda druhý.
Ah, aké to je mizivé.
Tak málo je ho jak farieb dúhy.
Šťastie priaznivé...
Hm, môžem ho hľadať, ale
ono si ma samo nájde.
Aj keď budem smutná stále,
tešiť sa aj tak pôjde!
Veď snáď len prídu dni slnečné
a ja radosťou zažiarim.
Ako to nekonečno nekonečné,
silná hviedza ho rozžiarim.
A potom už len dúfať budem,
že sa to zopakuje znova.
A hoc aj na koniec sveta pôjdem,
ak sa tam kus šťastia schová.

 Blog
Komentuj
 fotka
vreskot000  21. 5. 2012 20:13
pekný blog
 fotka
miaja  21. 5. 2012 20:46
Napíš svoj komentár