,, Momentálne sa tomu ale veľmi nevenujem." nepriamo ma odmietol. To mi stačilo, pochopila som , že ozvať sa mu takto nečakane nebol dobrý nápad. Rozhovor som rýchlo ukončila. ,,Jasné, chápem. Prepáč ,že som takto otravovala." Zložila som. Kto iný by teda mohol pokresliť moje telo?Ono nájsť niekoho v Trnave nie je vôbec problém ale bála som sa zveriť sa do rúk neznámeho muža. Zazvonil mi mobil . Bol to on, volal mi späť.
,, Áno?" ozvala som sa neisto. ,, Vôbec si sa nezmenila , stále taká impulzívna." bolo počuť smiech na druhej strane. ,, Och , ale nie, len ťa proste nechcem zbytočne otravovať." ,, Pozri ja ešte všetky veci mám, nebude problém ťa pokresliť ak ozaj chceš ale celé dni robím, môžem len v noci. Tak neviem ako by to bolo s tvojim príchodom do Trnavy." sypal zo seba. ,, No mňa vlastne preložili do Trnavy na školu, takže s tým by nemal byť problém." Toto zistenie ho muselo prekvapiť lebo hodnú chvíľu mlčal. Musela som si overiť , či je ešte stále na druhej strane ,, Halóó?" ,, Ako dlho si v Trnave ? " ,, Len tri mesiace, naozaj kašlime na to, nemala som ti volať prepáč " ospravedlňovala som sa a opäť som bola pripravená zložiť. ,, Nie , nie prestaň! Už si zavolala tak povedz kedy môžeš a stretneme sa." ,, Streda ? Donesiem ti aj nákres " ,, Oukej tak ťa počkám na rohu mojej ulice. Ešte poznáš moju adresu? " všetko to vravel tak chladne. Niečo sa v jeho hlase zmenilo. Adresu som samozrejme nezabudla, naposledy som na ňu posielala maturitné oznámenie. ,, Jasné tak okolo 22:00 . Pa" a konečne som zložila.Bolo to dohodnuté. Kiežby to zrušil , kiežby som mu nevolala. Bol to ozaj hlúpy nápad a ja som netušila čo môžem od nášho stretnutia očakávať.
Sedela som v nohavičkách na veľkom kresle v pivničných priestoroch Adamovej bytovky. Nikdy by ste nepovedali , že je to pivnica. Mal to tam fantasticky zariadené. Zariadenie však nerozohnalo dusno , ktoré sa okolo nás rozľahlo hneď ako sme sa na rohu ulice stretli. Došlo s nami až sem a my sme si akosi nemali čo povedať, len sme na seba nenápadne pozerali. Hľadala som na ňom nejaký náznak tých dvoch rokov čo som ho nevidela, nejakú zmenu. Nič som nenašla, bol rovnako dokonalý ako pred tým. Stále som sa pri ňom cítila taká škaredá a bezvýznamná a najmä teraz keď si mohol obzrieť moje nahé nohy. Dať si tetovať bočnú stranu stehna zrazu už nebol taký dobrý nápad. Ticho sa do mňa zarezávalo viac ako sa bude zarezávať ihla. ,, Nemám tu čiernu farbu, vybehnem po ňu v byte by som ešte jednu mal mať." prerušil ticho a už ho nebolo. Skracovala som si chvíľu obzeraním vecí v pivnici. Prechádzala som sa pomedzi regále s maľbami , štetcami a farbami. Nikdy som nepochybovala o jeho umeleckom duchu. Bol tak talentovaný.Mäkký koberec sa poddával tvaru mojich bosých chodidiel . Za regálmi už stála len jedna opustená skriňa. Nechcela som ju otvárať a narúšať Adamovo súkromie. Aj tak ma viac zaujal skôr obraz za skriňou.Vytiahla som ho. Ostala som stáť v nemom úžase. Bol to portrét ženy. Mňa. Dlhé hnedé vlasy mi padali až pod prsia a na tvárí mi žiaril úsmev. Ten úsmev, ktorý som venovala vždy len jemu. Nikdy predtým som ten obraz nevidela. Pokrývala ho síce vrstva prachu ale cez tvár ako keby niekto nedávno prešiel rukou. Niekto sa na ten obraz nedávno pozeral. V tom sa otvorili dvere a dnu vošiel Adam. Najprv pozrel na mňa a potom na obraz , ktorý som držala v rukách. Zjavne ho môj objav nepotešil . Tváril sa však , že sa ni nedeje. ,, Poď sa posadiť , môžme začať. " ,, Nechcel by si mi najprv vysvetliť toto? " ukázala som na obraz. ,, Nie je čo." odvrkol a pripravoval ďalej veci na tetovanie. Bola som však neodbytná . ,, To sa teda mýliš. Máš tu môj obraz. " ,, Miloval som ťa a ty si sa na mňa vykašľala. " Neviem ako to súviselo s obrazom ale dalo sa čakať , že k tejto téme príde. Veď to bola pravda. ,, Ale prosím ťa! Prijali ma do Bystrice, nie do Trnavy. Čo si chcel robiť ? Chcel si so mnou raz za pol rok podvádzať ďalšie frajerky? " ,, Neviem. Nie. Každopádne ti to nedalo právo vykašľať sa na mňa , len tak mi napísať, že už sa ti nikdy viac nemám ozvať a mám na teba zabudnúť. Po štvorročnom písaní a stretávaní sa. Veď je to nemožné! Šialené! Myslím na teba každý deň a ty prídeš do Trnavy a ani sa neozveš ? " kričal . Oči mal lesklé ako keby sa z nich chceli každú chvíľu vykotúľať slzy. Vždy bol citlivý. Preto som ho aj milovala. Ja som bola presne opačná, ľadová princezná a obdivovala som ako vie prejavovať svoje pocity. ,, Ozvala som sa! Stojím priamo pred tebou ! " oprela som obraz o skriňu. Na chvíľu sa ma zmocnil pocit , že ešte tu je nádej našu lásku spasiť a zachrániť .Že pokiaľ sa hádame , plameň stále horí. Jeho reakcia však mala efekt hasiaceho prístroja. ,, Neskoro.V máji sa žením. " Stála som ako obarená a rozmýšľala aký mesiac asi práve beží. Október. Ešte len alebo už ? Rýchlo som si obliekala nohavice . ,, Nemôžeš mi opäť odísť zo života." Postavil sa na protest. ,, Chcem. Tvárme sa , že som sa doňho ani nevrátila ." Brala som si kabelku. ,, A čo tak aspoň raz sa spýtať čo chcem ja?" Nepočúvala som ho , otvárala som dvere a chcela rýchlo za nimi zmiznúť. Stihol ma však chytiť za ruku a zastaviť.
,, Nedovolím ti odísť . " pobozkal ma. Kolená sa mi podlomili. Jeho bozky ma odzbrojovali rovnako ako pred pár rokmi .Môj odchod sa odložil. Ostala som do rána.
,, Prečo už netetuješ ? " spovedala som ho pri rannej káve.
,, Klára ma k tomu nejako postupne dokopala. Viac si zarobím ako učiteľ na umeleckej." Ležali sme na tom mäkkom koberci po ktorom som sa včera bosá prechádzala , prikrytí len tenkou dekou. Moje tetovanie sme ani nezačali robiť ale to ma vôbec nezaujímalo. ,, Ale nebaví ťa to. " ,, To je asi jedno " ,, Vôbec nie ,láska. Musím letieť ." vstala som a rýchlo sa obliekala . ,, Kedy ? Kedy spravíme to tetovanie ? " pozeral na mňa vystrašene. Asi sa bál , že sa opäť lúčim naposledy. Ale tentokrát som to vôbec nemala v úmysle. Jediná noc s ním mi dala viac ako celé dva roky bez neho . Až teraz som si uvedomovala aká som bez neho bola prázdna . ,, Zajtra ." usmiala som sa a zmizla za dverami.
Po pár týždňoch stretávania sme sa konečne dopracovali aj k môjmu tetovaniu. Presvedčila som ho aby sa vrátil k bývalej práci a po nociach sme spoločne vytvárali novú reklamu pre jeho salón. Na leto sme plánovali všetky letné festivaly na Slovensku a v okolí a aby na každom mal stánok, kde by tetoval. Spravil by si reklamu a možno by aj trochu zarobil. Tento nápad sa mu až nadmieru páčil . Úplne som zabudla na skutočnosť , že i keď noci trávi so mnou , cez deň sa venuje svojej snúbenici a plánujú spolu svadbu.
,, Zajtra jej poviem, že je koniec. Poviem jej o našich plánoch. Poviem jej , že milujem teba. " prehovoril keď sme opäť raz pomaly zaspávali na mäkkom koberci. Spozornela som. ,, To naozaj ? " ,, Jasné . Dám výpoveď v škole . Obnovujem si stránku a už sa mi ozývajú kapely , čo odomňa chcú obaly na cdčka. Moje meno predsa znamenalo nejaký pojem. " ,, Pôjdeš s platom rapídne dolu, uvedomuješ si to ? " neveriacky som krútila hlavou aj keď sa mi ten nápad páčil a po ničom inom som netúžila , nebola som si istá , či je to pre Adama tá najlepšia cesta. Možno si zaslúži viac. ,,Mne stačíš ty, ty si moje bohatstvo." pobozkal ma. ,, Ach pane bože pochovaj toho romantika v sebe !"
rozosmiala som sa .
Vychádzala som zo školy. Naposledy som bola s Adamom pred dvoma dňami takže Klára by už mala všetko vedieť a dnes večer som s Adamom už konečne mohla vystupovať ako pár. Zrazu ma niekto od zadu chytil za plece .,, Peťa?" inštinktívne som sa otočila. Predomnou stála vysoká blondína a celkom peknou tváričkou a o poznanie lepšou postavou. ,, Prepáč, poznáme sa ?" lapala som v pamäti a snažila som sa zistiť odkiaľ ma môže poznať. ,, Adamova Klára " upresnila. Zalial ma studený pot. Nie , že by som mala nejaké výčitky. Nemala som slovo ospravedlnenia , za to čo som spravila . Ľúbime rovnakého muža a žiaľ ja som vyhrala. To sa stáva. ,, Aha...ako ti môžem pomôcť ? " ,, Pomôž radšej Adamovi " Vyľakala ma. ,, Stalo sa mu niečo? " ,, Zatiaľ nie ale ak ho nenecháš tak by mohlo . " ,, Vyhrážaš sa mi ?" nechcela som veriť tomu čo počujem. ,, Vôbec nie. Zamysli sa. Čo mu môžeš dať ? Túlanie sa po festivaloch a podradnú prácu? A vôbec, dokedy budeš v Trnave? Čo ak ťa o týždeň vrátia späť do Bystrice? Čo urobíš potom? Moji rodičia nám už kupujú aj byt v centre. S tebou bude bývať tak akurát v garzonke." Nenachádzala som slová. Mala pravdu. Samozrejme , že s ňou ho čakal lepší život. Moje telo zalievala bolesť. Bola tu ešte však nádej. Predsa ma miluje a to stačí aj namiesto peňazí. ,, Miluje ma " prehovorila som . ,, Podľa čoho súdiš ? Podľa obrazu čo ti namaľoval?Predpokladám, že si ho videla . Ja som ho našla tiež, nedávno. Prosím ťa, takých portrétov žien už namaľoval. Hádam každej jeho frajerke aj mne samozrejme. Aj mne skladá básne ako tebe. Akurát obmieňa slová hnedé ako uhlie na zlaté ako slnko . Už rozumieš ? " Nebolo viac čo povedať. Rýchlo som odišla. Presnejšie, ušla som. Ušla som z Trnavy. Ušla som z jeho života, opäť. Zmenila som si číslo . Nemohol ma nájsť ani keby chcel . Každé prebudenie bez neho tak veľmi bolelo. Všetko ma za ním ťahalo a pár krát som sa prichytila na autobusovej stanici. Vždy som sa však vrátila . Má všetko čo potrebuje. Takto to je lepšie.V máji mi prišlo svadobné oznámenie. Vzali sa a Klára mi veľmi rada poslala kartičku s pár riadkami :
Spečatili sme náš vzťah pred Bohom ,
možno mi nikdy nevenoval žiadnu báseň a
možno nikdy kvôli mne nenamočil štetec do
farieb ale ani to nebolo potrebné. Čoskoro
sa nám narodí syn. Spravila si správnu vec.
Ďakujem.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
bondulka
13. 11.novembra 2011 16:14
to je ozajstné?pekný príbeh
6
ci kokos ... čítam , čítam , čítam a normálne sa mi nechce veriť že je to škutočný príbeh ale je to tak nádherne dokonalé napísané ...
A mrzí ma to ako to skončilo ... :/
A mrzí ma to ako to skončilo ... :/
Napíš svoj komentár