Prišla tam.K mostu.Aby skočila.Už nevládala takto ďalej žiť.To všetko čo nosila v srdci ju strašne ťažilo a nedokázala sa toho zbaviť.Nič nebolo ako predtým.
Sestra tu už nie je.Zomrela.Nemá ju.Je tak sama.Tak strašne sama.Ona bola jediná, ktorá ju mala naozaj rada, ktorá ju chápala a vždy tu bola, keď ju potrebovala.Bolo to jej slniečko.Jediný človek ktorého ľúbila z celého srdca.Ale už TU NIE JE.Stále nemôže tomu uveriť.Preklína ten deň keď sa to stalo...
Peňazí veľa nemali.Rodičia síce obaja vysokú školu ale čo z toho.Len sa im nepošťastilo ako všetkým tým ostatným hlupákom ledva zo strednou no s hrsťou plnou peňazí...
Už naozaj nevládala.Problémy všetkých sa jej sypali na hlavu.Každý za ňou chodil vylievať si svoje srdce, problémy.Chodili si k nej po radu.Ale ku komu mala prísť ona?
Mohla prísť jedine k sestrinmu hrobu.Tam sedieť s kyticou červených ruží a so slzami v očiach.No sestra ju už nikdy nemohla objať a pohladiť po vlasoch.Povedať:"Leni!No táák to bude fajn, veď más predsa mňa."
Už si ju nikto neprivinie k sebe tak ako to vedela len jej sestra.Už nikto nikdy...
Nebola tu sestra.Už nič nemalo zmysel.
Len jediné východisko bolo.Skočiť.A oslobodiť sa.Hoci a pre ten krátky zlomok sekundy čo bude letieť a bude slobodná obetuje celý svoj ďalší život ktorý by žila.
Chcela len jediné.Byť voľná a už navždy so svojou sestrou.
Pomaly sa posúvala bližšie ku kraju mosta....Slobodu mala na dosah.No zrazu.Zrazu to nevedela urobiť.Ten jediný krok.Krok do prázdna.No krok, čo sluboval slobodu....
Stála tam.Pred očami sa jej odohrával ten den kedy spolu s rodičmi stála pred sestrinou truhlou.Ten jej neprítomný pohľad.Stála tam.Bez sĺz.Všetky si už vyplakala.Vedľa nej otec podobieral mamu.Najhorší pocit v živote.Pre ňu a pre rodičov.
Nemože predsa dovoliť, aby si to vytrpeli, zas.Sama vie, ako veľmi to bolí.Druhýkrát by to už isto nezvládli.Ostali by sami.Nie!To dovoliť nemôže...
A tak si zotre slzy z očí.Otočí sa chrbtom k slobode a kráča preč.Vyťahuje telefón a vyťukáva mamine čísl zve sa jej záznamník, a tak trochu roztraseným hlasom vraví:"Mami!Neboj všetko bude fajn. Zachvílu som doma.Mami, oci, ľúbim Vás!"
Pomaly kráčala domov.Do bezpečia.


NA DRUHÝ DEŇ TITULOK V NOVINÁCH:

-Opitý vodič kamiónu zrazil mladé dievča!!-

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
kikushek  5. 10. 2008 21:36
thy kks neskutocne...je tho brutalne...velice..a tiez smutne..x(
Napíš svoj komentár