Vojtech Mihálik - Sonety pre tvoju samotu

Za štyri roky odluky sa človek veľmi zmení.
Poprášené sú krídla motýľa.
No pri ľuďoch, čo žijú v predstave, niet prekvapení,
a preto si ma neprekvapila.

Hľadel som dlho na teba tam v divadelnej sieni,
ako ti prekrásna tvár žiarila,
a cítil som sa smädný, ale bez úst pri prameni.
Vzopätie zbytočného úsilia.

Dnes odcestuješ a mne iba pohľad, úsmev hádam
a dotyk teplej ruky zostane.
A nedozvieš sa nikdy, že ťa beznádejne hľadám,

s hnevom a žiarlivosťou, oddane -
a že ak privyknem aj mnohým strácaniam i zradám,
vždy bude bolieť tvoje strácanie.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu