Iba tak, ak stretnete niekedy vo svojom živote ženu, čo vám bez slova vloží do ruky čokoládu ,nečudujte sa.

ani neviem čo idem písať, ignorujte.

strávila som večer na chirurgickej pohotovosti.bol tam taký chalan, mal okolo 35 a nehorázne sa na Teba podobal.tak som si povedala no skvelé, po skvelom dni záver strávim kukaním sa na teba , ktorý nie si ty.druhý deň potom, čo som si povedala, že sa prestanem chovať ako choromyseľná a vymažem si ťa z pamäte, aj keby mi mali urobiť lobotómiu.

potom som si ho všimla detailnejšie a po chvíli pochopila, že je tam s otcom, ktorý mal úraz hlavy .videla som ho rátať kachličky, hrať sa s mobilom a potom si nenápadne utierať slzy , ktoré sa mu kotúľali z očí.

a zrazu prišiel zas ten stav, kedy by som najradšej mala v kabelke malú čokoládku, ktorú by som mohla pocestnému mojim životom podarovať miesto slova.

žiadnu som nemala, tak som zo seba sypala slová v kruhoch, ktoré dávajú zmysel asi len mne ,smial sa cez tie slzy na mojich historkách ,ale keď som povedala, "nebojte sa, to bude dobre" zrazu stíchol, odvrátil sa do seba a ja som si v duchu nadávala, že také klišé hádam nie.

lenže niekedy je to naozaj myslené zo srdca a nie je nič iné, čo povedať. niekedy nič iné ako viera už neostane.

prešla nekonečná hodina. už sme len mlčali a ja som sa naňho už nemohla ani pozrieť.

lebo to je jedna z mojich hrozných chorôb. keď vidím niekoho plakať /a je osem, či ho poznám/ navonok, či vo vnútri, mám chuť objať, rozdať čokoládu , polámať si ruky aj nohy, aby sa ten človek usmial.
a keď to neviem, už len mlčím .a modlím sa.

nakoniec vyšiel doktor, povedal, že to len tak zle vyzeralo, že v skutočnosti je to lepšie .
pozrela som sa na neho a v očiach mu uvidela všetok strach, ktorý sa teraz rozmieňal v drobné na úľavu.
Otočil sa a šiel.
Vrátil sa , usmial a povedal vďaka.

bol to príšerný deň, mám bolesti, so unavená do špiku kostí,

ten pocestný v mojom živote sa usmial.

tento deň stál za to.

...niekedy sú chvíľe, keď sa už nedá robiť nič. len veriť. sú to tie okamihy, kedy to vyzerá zle ,
ale oni končia. končia v momente, keď niekto príde a povie "len to tak zle vyzeralo ".

v polčase rozpadu treba veriť.

aj v to, že ten niekto raz príde.

 Blog

30 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu