Dôležité sú len tri veci .vstať, kráčať a mať v srdci svoj cieľ.alebo o tom, ako idík lesom blúdil. 2.

Stojím teda pred tou tabuľou , kukám na hodiny a mám neblahý pocit,že niekde v topánke bude krv. Vyberám miesto, ktoré má byť môjmu TAM najbližšie.


Kráčam. Konečne dolu kopcom. Zrazu nejaký pán. Aleluja. Rútim sa k nemu a chvatne sa ho pýtam na TAM. Usmieva sa na mňa, vraví tadiaľto po modrej. A na koniec mi praje príjemnú cestu. Poprajem mu to isté.



A v duchu sa teším, že som aspoň natoľko nedebilná, že viem že ísť po modrej neznamená sledovať ľudí v modrých bundách ani modrú zver.



Asi po polhodine spoznávam tú lúku, to miesto. Z oka mi výjde slza a strašne sa rozosmejem. Ešte sa to znásobí , keď uvidím pred sebou maličký domček s lavičkou . Áno, tu som už bola !.



Chvíľu sedím, pijem čaj a počúvam vietor. Zjem keksík a pokračujem.


Po modrej.



Zrazu vidím strom, ktorý ma ešte viac rozosmeje . Sú na ňom síce modré šípky , ale obidve Teda jedna ukazuje smer doľava a druhá doprava.



Stojím tak ako pako ,mám chuť vyzliecť sa už kompletne celá a zavolať na nejaké lesné informácie . Alebo nech príde už ten medveď a ukončí toto trápenie

/inak existujú nejaké lesné informácie ? myslí na tomto zúfalom svete aspoň niekto na idíka ? /



Kukám a hore na vŕšku človek. Nejaký holohlavý pán v žltom tričku, svietiaci ako neónka. Svetlo na konci tunela ! Bežím k nemu .Dobrý deň, prosím Vás, ako sa dostanem TAM ?



Pán sa síce na mňa chvíľu ticho díva /po toľkých hodinách chôdze, s vyplazeným jazykom, krvavými nohami ,musím vyzerať zrovna tak dobre ako mi je / ale potom odpovedá a ja opäť pokračujem.




Vchádzam do tmavého lesa , a potom je tu tá krajina s "vianočnými stromčekmi ".




Prichádzam na lúku .Pred sebou vidím zvonicu kláštora.




Našla som to .

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu