Pomaličky otváral konzervu s polievkou. V posledných dňoch nemal radosť už ani z toho posledného, čo ho ešte bavilo. Z varenia. Stále dúfal, že možno sa vráti, bude hladná a on bude mať pre ňu teplé jedlo. Nie, už nemá pre koho toľko vyvárať. Aj tak to potom musí vyhodiť. Sám to všetko nezje. Veď keď sa vráti domov, navarí jej, čo len si bude priať.
Ale poriadok v byte udržiava stále. Aby sa nezhrozila, ako to tu vyzerá po toľkých rokoch jej neprítomnosti. Jej obľúbený kaktus pravidelne polieva a už sa teší aká bude prekvapená, keď uvidí o koľko už narástol.

Polievku všetku nedojedol. Keby mal psa alebo mačku, mohol by ich kŕmiť zvyškami. Akosi mu už nechutí jesť. Ale nie, jeho manželka je alergička. Nemôže si kúpiť zviera, keď sa vráti, môže s tým mať problémy. Zvyšky polievky vylial do záchodu a konzervu vyhodil do smetného koša.
Sadol si do kresla a ruky si zložil na bruchu. Premýšľal a čakal. Načúval ostražito, či nezaštrkotá kľúč v zámke. Rozmýšľal, ako aj každý deň doteraz, čo robí, kde je tak dlho a čo jej povie keď sa vráti.
Nie, nehnevá sa na ňu. Ľúbi ju...

Ľudia si myslia, že je blázon. Všimol si ako naňho deti vyľakane pozerajú a dospelí mu zdvorilo s ľútosťou v hlase zdravia a za jeho chrbtom si čosi šuškajú.
Jemu je to jedno. Nech si vravia, čo chcú. Veď z bytu nevychádza často. Len zriedkakedy narýchlo zbehne dole do obchodíku pod panelákom kúpiť, čo potrebuje a hneď sa ponáhľa späť. Aj z práce kvôli tomu odišiel. Keď sa vráti, on ju bude čakať doma s vrúcnym objatím.
Ľudia vravia, že mu preskočilo, keď si myslí,že sa ešte vráti, vraj ho opustila. To však nie je pravda! On to vie. Vie, že už každú chvíľu budú opäť spolu. Ona predsa nemôže žiť bez neho. Ľúbi ho. Tak ako on ju. Možno jej len niečo do toho prišlo. Určite. Má iba nejaké vybavovačky na tej služobnej ceste. Čochvíľa je naspäť doma. Už to dlho nepotrvá.
A potom pôjdu spolu na dovolenku. Niekam k moru, alebo na hory . Ona zbožňuje hory. Tú výšku, ten výhľad, ten pocit akoby mala celú krajinu na dlani. Áno, určite pôjdu na hory. Spokojne sa usmial. Zajtra vyberie nejaké pekné miesto. Dnes už je neskoro, už nepríde. Zajtra sa už určite vráti a spolu niečo vyberú. Vstane skoro, aby neprešvihol jej príchod. Musí ju pobozkať už vo dverách.

 Blog
Komentuj
 fotka
bestia999  28. 7. 2008 18:28
kazdy po niecom zufalo tuzime..................

zvlastne.........
 fotka
maaajka  14. 11. 2008 18:31
hm...nemam rada tu zufalu tuzbu, az clovek upadne do sebaklamu...
 fotka
midnight  22. 10. 2012 23:50
...a možno len "Ochraňovaný vzdušnou pevnosťou"
Napíš svoj komentár