Hadky priatelov, otcov krik, skrekot najmladsieho clena rodiny, brechot psa, dvere trieskaju, chladnicka pokazena,..vseobecna nespokojnost. Uz nechcem s nimi koexistovat. Ale zatial, zial, nemam moznosti ani prostriedky sa vymanit spod rodicovskej nadvlady. Toto je despotizmus hodny Byzantskej rise.
Ked uz si stazujem, neda mi nespomenut zopar ludi, ktori mi piju krv. Kedysi kamarati, dnes pijani. Pijani mojej krvi nehodni mojich citov. Ludia sa menia evidentne, ale zvacsa k horsiemu. Nevadi, este vzdy je tu nase ego, ktore nas podrzi. Sice aj vlastne ego dokaze zdradit, kto zazil, vie, ake je to bolestive, najma pre dusu.
A tak si nerusene si sedim vonku, vsade pokoj, klud. Zamyslam sa..heh..prekvapivo nie nad nesmrtelnostou chrobaka, to su uz osuchane temy. Ale nad tym, ze i napriek okolitemu svetu nezodpovedajucemu vlastnym predstavam, si dokazem v pokoji sadnut a plne vychutnavat silu momentalneho okamihu.
Zrazu sa strhla burka, pes pribehol, magicka symbioza s prirodou a svetom je prec...spat v real life.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár