Dokonca som sa rozhodla ignorovat utaboreny prach na mojom stole i vyhladovanu macku agresivne skrabkajucu na dvere. Mala som nieco naliehavejsie. To naliehavejsie bolo pocuvanie hudby, jedenie a necinne vysedavanie ci citanie.
Myslim, ze rovnako ako pracovny, tak aj prazdninovy den si treba uzit do posledneho duska a sustredit sa len nan. Nech plati egalita. Takze som si naplno uzivala uteseny den, co sa ale o pocasi povedat nedalo. Ale, kto uz riesi pocasie.
Navyse ma uspokojuje vedomie, ze uz len dva tyzdne, necele dva tyzdne a moj osobny pokus sa skonci. Ale ako som uz spominala v nizsie uvedenych odsekoch, potom estelen vsetko vlastne zacne. Kazdy by sa mal o nieco snazit, aj ked to inemu moze prist hlupe a zbytocne. Nic nie je zbytocne, pokial to tesi co i len jedneho cloveka, pokial len jedinu osobnost to ucini stastnou, alebo sa to stane zmysluplnou vyplnou jeho dni v tomto prisernom svete s patolizacskymi a chamtivymi politikmi a statom bezocivo tahajucim od nich peniaze.
Takze tak. Aj nad tymto som uvazovala pocas tohto bohemskeho dna nabiteho sladkostami a vysostne pozitkarskymi cinmi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár