Melancholik

nijako som to neupravil, takto je to od slova do slova :

,, Chcel by s ňou viesť dlhé rozhovory až do noci ... o živote, o smrti, o bohu, o nej, o mne, chcel by som aby sa o mňa zaujímala ako sa ja snažím zaujímať o ňu. Smiať sa s ňou ale aj plakať, odhalovať pravdu, byť tolerantný spolu s ňou a ničoho sa nebáť.

zažívam s ňou takéto chvíle no sú podobné zatmeniu slnka ... je ich tak strašne málo, pretože sa niečoho bojí ... neviem čoho, bojí sa asi toho že sa jej rozbije ideál, že niečo zmení čo sa jej nebude páčiť ... nechcem ju nútiť ... ona je ona ... sú veci ktoré má rada a sú veci ktoré ju nenapĺňajú ... snažím sa k nej byť vždy maximálne pozorný, milý, chápavý, tolerantný, dobrý, ... všetko spravodlivo harmonicky vyvážené ... byť k nej taký ako by som si želal aby bola aj ona ku mne...

myslím si že som k nej dobrý a spravodlivý, tolerujem ju a prispôsobujem svoje konanie a správanie tomu, aby ma čo najlepšie pochopila, akceptovala a aby bola šťastná ... ľúbim ju a vždy budem ... nech sa deje čokoľvek. ,,

asi som mal dôvod prečo som tú stránku vytrhol a nikdy som jej ju neukázal, teraz si už nespomínam presne prečo ale spomínam si na ten deň kedy som to písal, bolo to na strednej cez volnú hodinu keď som v triede zostal sám a mal som čas pásať si myšlienky do jedného z ,,denníkov,, - skôr mesačníkov ... nuž, viem že som si uchoval viac takýchto strán, niekedy ich možno všetky opäť objavím a zaspomínam si prečo som ich písal a prečo som jej ich nikdy nedal.

O boha... to som si fakt mala čo prečitať zrovna teraz ked som asi najviac citovo rozmrdana ever... au

@foxylady všetko sa raz zmení a aj najväčšia bolesť raz pominie, nehovorím že čoskoro a úplne ale pominie, treba si pred tým dať dobré jedlo, vypiť si a poplakať, mne sa vždy najviac uľaví keď si uvedomím či a čo je správne, čo a prečo sa udialo a čo je vhodné vlastne robiť ďalej

@melancholik tak tak aj mne inak prišlo z toho textu smutno (je fakt krásne napísaný a emotívny) ešte som nevidela chlapca, ktorý by si písal denník, ale máš u mňa obdiv, síce som vzťah nemala, ale toto je krásne

@kaji1 kedysi to bola moja forma ako dostať aspon trochu myšlienky aj niekam inam ako len aby zostavali v mojej hlave, ústami to vtedy veľmi nešlo, občas sa niektoré veci povedať nedajú, vtedy sa nedali ...

no a ďakujem teda :S