Ja som taký nevidela. A preto ho napíšem. Pretože ju naozaj ľúbim.
Od septembra. Od septembra som si uvedomila, že svoju maminu potrebujem najviac na svete. Prečo od septembra? Pretože vtedy som ochorela. Od toho dňa je so mnou. Denne. (možno nie denne...minule som cez vikend spala u babky...bez nej)
Ako náhle doktorka vyslovila to slovo, ktoré zmenilo môj život, zmenil sa aj môj vzťah k mame.
Rakovina.
Je to to najhoršie, čo človeka môže v živote stretnúť. Možno si hovoríte, že nie. Ale je to tak. Aj ja som si myslela (na začiatku) že sú aj horšie veci.
Sedem mesiacov. Sedem mesiacov lietam medzi domovom a Bratislavou ako stratené vtáča, ktoré nevie kam patrí. Do vlastnej postele....či do nemocničného lôžka?
No po siedmich mesiacoch som zistila, že je vlastne úplne jedno kde som. Hlavne, že tam mám mamu. Lebo sme proste prepojené. Myslíme na to isté. Lebo od kedy "ležím" je denno denne so mnou. Rešpektuje moje blbé nálady a odpor. Podáva mi lavór keď mi nie je dva krát dobre. Robí mi jesť keď nevládzem vstať s postele.
A toto si na nej vážim. Že to všetko robí a nečaká za to nič. A preto ju ľúbim najviac na svete.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
denix
8. 4.apríla 2012 19:32
ja si stale myslim ze su aj horsiee veci. A tiez moju maminku nadovsetko lubim a obdivujem ju ze to vsetko zvlada
Napíš svoj komentár