Zas raz znova cítim sa byť prázdny,
ako pohár vypití a človek čo blúzni.

Zas raz som len svoje sny sníval,
vo svete čo som si stvoril som býval.

Zas raz sen sa mi mojím rajom stal,
pršalo, bola zima a ja som sám stál.

Zas raz loď osudu odplavila sa bezomňa,
Padol som, prestal snívať, ponoril sa do bezvedomia.

Zas raz spútaný v putách vlastného sna,
zmrzol som, ostal bez nádeje, bez návratu sna.

Zas raz na dlhý čas prestal som žiť, zabávať sa,
čakal som na deň keď slnko zjaví sa.

Zas raz po rokoch tmy a chmúry,
cítil som prvé lúče, cítil, že sa vynorí.

Zas raz slnko chcel som vidieť,
teplo, lásku chcel som nemyslieť.

Zas raz úprimne silno ťa objať,
mať ťa pri sebe, spolu sa smiať.

Zas raz vrátiť staré časy,
sedieť v autobuse a obdivovať krásy.

Zas raz ničoho zlého sa nebáť !
Rozprestrieť krídla a vedieť lietať.

 Blog
Komentuj
 fotka
zabudnuta  17. 8. 2010 22:57
veľmi pekné..také tajomné ...
 fotka
matokovo  18. 8. 2010 14:00
ďakujem
Napíš svoj komentár